Ukážka 1. kapitoly:

„Žaluď?“„To bude omyl. To oslovenie mi nič nehovorí.“„Žaluď, nie je čas na fajnovosti. Šťastie, že máš ten zázrak techniky a dovolal som sa ti.“ Ten zázrak techniky leží okázalo na stole pred mužom menom Žaluď. Je to prvý mobil typu GSM, ktorý sem dorazil. Žaluď zakryje jeho mikrofón rukou, aby ho nepočul nikto nepovolaný. Nervózne stíši hlas. „No, čo je?“ „V meste je strelec, je to vážne.“ Žaluď sa vzdorovito vzpriami a pozrie niekam ponad hlavy bujaro tancujúcich vo vychytenom bare West. „Už to skúšali toľkokrát a ešte ma nedostali.“ „Toto je iné, je to špica v ruskej mafii. Profík menom Saša Makedonský.“ „No a?“ „Zaši sa, kým ho nájdeme. Toto, fakt, nepodceňuj.“ Žaluď sa odovzdane oprie o tapacírovanú sedačku v extra boxe, do ktorého nie je z parketu vidieť. Okom šľahne po svojej ochranke v sále a spokojne zisťuje, že sú na mieste. Všetko bývalí policajti z elitných jednotiek. Ním osobne vyberaní, dobre platení, spoľahliví. Voľnou rukou upokojujúco potľapká mladučkú krásavicu po svojom ľavom boku. „To je všetko?“ „Nateraz áno, ešte sa ozvem.“ „Dobre, Ruža, dikes.“

...

Saša Makedonský pozrie na špeciálne hodinky s viečkom, aby ich svit nemohol prezradiť jeho polohu. Vybral si to najlepšie miesto. Po Nežnej revolúcii a zvrhnutí komunistického režimu skončilo aj obdobie plnej zamestnanosti a nesmrteľnosti fabrík v celom takzvanom tábore, či skôr lágri post-komunistických krajín. Túto fabriku najskôr sprivatizovali a neskôr vytunelovali bývalý riaditeľ s námestníkmi ešte skôr, než by sa prišlo na to, že vyrába nepredajný, zastaraný tovar. Z celej fabriky ostal len betónový skelet a zopár múrov. Jeden z nich na najvyššom poschodí je

skvelým krytom pre osamelého strelca. Je z neho priamy výhľad cez širokú štvorprúdovú ulicu oproti na hlavný vchod do areálu naopak dobre fungujúcich Bratislavských mraziarní. Jedna zo Žaluďových trofejí z čias divokej privatizácie. Vchod je zvláštny tým, že okrem obvyklej rampy s búdkou vrátnika tu nový majiteľ Žaluď nechal vybúrať ešte jeden vchod na úrovni ulice, ktorý je krytý garážovou bránou. To preto, že vjazd rampy má klopenie smerom dolu a zasa hore, ktoré zvládajú mraziarenské vozy, ale nie Žaluďove fajnové nizučké Ferrari. Keď jeho podvozkom prvýkrát škrtol o betónový spodok rampy, skoro ho roztrhlo od zlosti.

Saša opäť pozrie na hodinky. Ak by šlo všetko podľa plánu, čo u mafiánskych popráv nie je vždy zvykom, tak bude mať terč menom Žaluď do polnoci na muške...

G.M.