Bratislavská zoologická záhrada je jediná na Slovensku, ktorá pandy červené chová a úspešne tento druh rozmnožuje. V roku 2011 sme priviezli chovný pár – samčeka Punga a samičku Coco. Proces ich zoznamovania bol mierne rozpačitý, Pung sa pri prvom stretnutí Coco zľakol, nakoľko nečakal nového jedinca vo svojom výbehu, spočiatku sa choval ku Coco odmerane, no nakoniec podľahol jej šarmu a po pár dňoch ich bolo možné vidieť, ako spia vedľa seba na konári a tak je tomu dodnes. V roku 2013 sa nášmu chovnému páru narodilo prvé mláďatko, ktorému ľudia vybrali vo verejnom hlasovaní meno Aiko (nar. 23. júna 2013). Nasledujúci rok, 2. júla 2014, sa narodili dve mláďatá, ktorým chovatelia vybrali mená Pim (samček) a Pam (samička). Koordinátor chovu pre pandy červené rozhodol o transporte samičiek do zahraničných zoologických záhrad. Aiko odišla v roku 2014 do ZOO Nyiregyhaza, Maďarsko a Pam v apríli 2015 do ZOO Pistoia, Taliansko.

Tento rok dopriala príroda Coco a Pungovi opäť dve mláďatká. Jedná sa o samčeka a samičku, ktorým chovatelia vybrali mená: Taj Min (samček) a Lan-li (samička). Matka Coco sa o svoje mláďatá vzorne stará. Drobci zo začiatku celé dni prespali vo svojej búdke, kde ich chodila Coco pravidelne kojiť. Dnes sú už mláďatká dostatočne veľké, pomaly objavujú svet, takže ak budete mať šťastie, môžete vidieť ich hlávky vykúkať z búdky.

Pandy červené patria medzi všežravce, ich kŕmna dávka sa skladá z bambusov, ovocia, zeleniny, ale aj mäsitej zložky (kuracie mäso, rôzne druhy hmyzu). Vo voľnej prírode sa živia listami bambusov, ale aj iných stromov, lesnými plodmi, kvetmi stromov, vtáčími vajciami. Naše mláďatá sa živia materinským mliekom, začínajú však ochutnávať i tuhú stravu, ktorú dávame ich rodičom.

Pandy červené pochádzajú z oblasti Himalájí, žijú v nadmorskej výške medzi 2200 až 4800 m n. m. Nízkym teplotám sa pandy prispôsobili napr. hustým ochlpením tela a chvosta, ako aj izoláciou labiek, ktorých spodok je taktiež pokrytý hustou srsťou. Samce a samice sa stretávajú v období párenia, samica následne vychováva mláďatá bez samčeka. Pandy červené žijú v korunách stromov, kde si robia hniezda na spanie. Matka si pred pôrodom stavia niekoľko hniezd z vetvičiek a listov v dutinách stromov a v skalách. Mláďatá potom prenáša medzi hniezdami, pričom jednotlivé hniezda čistí. Svoje mláďatá rozoznáva podľa pachu.

Zaujímavosti

• Sú príbuzné s nosáľmi a medvedíkmi čistotnými – majú „otáčavé“ členky o 180°, vďaka čomu sú schopné zliezať zo stromov dolu hlavou,

• majú tackavú chôdzu, pretože ich predné končatiny sú kratšie než zadné,

• ich pazúriky na predných končatinách sú polozaťahovateľné - slúžia pri pridržiavaní konárikov, listov, či ovocia, ako aj na obranu a pri lezení,

• pazúry na zadných končatinách slúžia na pridržiavanie sa pri lezení zo stromu,

• keď je teplo, spia na konári s nohami zvesenými dole, keď je zima, spia schúlené v klbku, 
  s chvostom otočeným okolo tela,

• chvost slúži na udržiavanie rovnováhy a pridržiavanie sa konárov/kmeňa stromu pri lezení,

• panda červená a panda veľká si nie sú blízkymi príbuznými (panda červená nepatrí medzi medvede, panda veľká áno).

Ohrozenie

Pandy červené sú v ich domovine ohrozené odlesňovaním, stratou teritória, fragmentáciou biotopov a s tým súvisiacim nedostatkom potravy – bambusu. Ľudia v Číne stále rozširujú svoje aktivity a zaberajú viac a viac územia. Ročne uhynie v dôsledku odlesňovania až 10 000 pánd. Ohrozené sú aj pytliactvom, ich kožušina je vysoko cenená na ilegálnych trhoch Ďalekého východu. Za posledných 50 rokov klesol počet divo žijúcich pánd, v dôsledku straty biotopu a pytliactva, až o 40%. Pandy nemajú žiadnu prirodzenú obranu proti dravcom, preto sa ľahko stávajú korisťou. Každý rok je zoznam ohrozených druhov dlhší a dlhší. Bez zoologických záhrad by sme sa s mnohými z nich stretli len ako s exponátmi v múzeu.

(HMB)