V bratislavskom prístave bude rozbíjať ľad a usmerňovať ľadové kryhy ľadoborec Brezno, v Čunove ľadoborec Krupina a v prístave Komárno zabezpečí lámanie ľadu remorkér BD DUNAJ.
      "Ide o preventívne opatrenie, ktoré má zabezpečiť bezpečnosť i zamedziť prípadným škodám," potvrdil zástupca Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP), riaditeľ odštepného závodu Bratislava Jozef Dúcz.
      Dodal, že v prípade, ak je ľad hrubší, môže SVP v rámci medzištátnej spolupráce využiť pomoc vodohospodárov z Maďarska. Tí disponujú špeciálnym ľadoborcom, ktorý rozbíja ľad kývaním sa z jednej strany na druhú. Táto výpomoc bola potrebná naposledy v roku 2006.
      Ľadová povodeň vzniká v dôsledku rozrušenia zamrznutého vodného toku, keď sa ľadové kryhy dostávajú do pohybu a pri zúženom profile toku alebo pri mostoch sa zastavujú, hromadia a zapchávajú prietokový profil. Ľadová zápcha je fenomén, ktorý môže vyvolať nebezpečné, až kritické povodňové situácie.
      História ľadových povodní na Dunaji siaha až do obdobia ranného stredoveku. Prvý záznam o zamrznutom Dunaji na území Bratislavy je z roku 793.
      Najnebezpečnejšia situácia nastala v polovici 19. storočia. V dôsledku ľadovej povodne dňa 5. februára 1850 hladina Dunaja prudko stúpala a rieka zaplavila mesto do výšky 1123 centimetrov. Voda a veľké kusy ľadu spôsobili rozsiahle škody na budovách pozdĺž toku. Podľa dobových prameňov prišlo o život šesť ľudí.
      Pri silných mrazoch Dunaj úplne zamrzol v rokoch 1927 a 1928, ale aj v roku 1956 a 1963.
      V zime 1946/1947 bol Dunaj najdlhšie zamrznutý, ľad zastavil tok na 90 dní.
      V roku 2006 zamrznutý Dunaj skomplikoval život obyvateľom obcí Bodíky, Dobrohošť a Vojka. Keďže musela byť zastavená prevádzka kompy, obyvateľom obcí sa cesta na pevninu predĺžila z 500 metrov na 50-kilometrovú obchádzku.