Prvým dôvodom je trojsté výročie od popravy terchovského zbojníka Juraja Jánošíka. Druhý dôvod je taký domáci: radošinský Jááánošííík je asi najznámejším titulom Radošinského naivného divadla, ale iste nielen tohto divadla. Veď ani jedna pôvodná slovenská hra nedosiahla toľko repríz čo radošinský Jááánošííík – doteraz takmer 750! Tretí dôvod je takisto domáci: práve v tomto roku (25. decembra 2013) uplynie okrúhlych päťdesiat rokov odvtedy, čo sa začala písať história Radošinského naivného divadla. A bol tu ešte jeden dôležitý motív, prečo sa po tretí raz divadlo vrátilo k Jááánošíííkovi: neustále divácke prosby a želania, aby sa po prvej verzii hry (Jááánošííík, 1970) a druhom uvedení (Jááánošííík po tridsiatich rokoch, 2000) opätovne táto prelomová kabaretná hra dostala na scénu. V uplynulých dňoch hudobná skladateľka Ľubica Malachovská-Čekovská skúšala pri klavíri so súborom nové, pôsobivé pôvodné piesne, scénograf Peter Čanecký spolu s výtvarníkom Svetozárom Mydlom pracovali na nekonvenčnej scéne, choreografka Eva Burdová robila na „zbojníckych tancoch“ a herecký súbor (Stanislav Štepka, Maruška Nedomová, Mojmír Caban, Richard Felix, Lucia Molnárová, Petra Molnárová, Svätopluk Malachovský, René Štúr, Michal Kubovčík a hudobníci Vladimír Svítek, Marcela Vilhanová, Ladislav Hubáček) sa pripravoval pod vedením režiséra Juraja Nvotu, aby v RND vznikla inscenácia, ktorá kvalitou a originalitou potvrdí opodstatnenosť nového uvedenia.
(mik)
