Ornitológovia v zime pozorovali, že niektoré druhy ani neodleteli, pre teplé počasie našli dostatok potravy i u nás. Vtáctvo počas migrácie prekonáva tisícky kilometrov a mnohé nástrahy, návrat každého jedinca je tak vždy skvelou správou.
„Mimoriadne teplý január spôsobil, že pozorovania žltochvostov domových, či červienok neboli až tak vzácne, ako po minulé zimy. Vtáky nečelili drsným klimatickým podmienkam a tak mohli u nás zimu prežiť aj druhy, ktoré sa živia prevažne hmyzom. Pomerne priaznivé podmienky sa podpísali aj pod ťažko definovateľný stav, kedy niektoré druhy neprileteli a iné neodleteli. Napríklad sme na južnom Slovensku pozorovali početne aj v januári škovránky, na Slovensku zriedkavo hniezdiacu močiarnicu mekotavú, či dokonca v zime veľmi vzácnu sluku. Tieto druhy spravidla odlietajú na zimu a len v malých počtoch ostávajú zimovať, prípadne u nás nezostávajú vôbec. Klíma na južnom Slovensku bola ale relatívne priaznivá a mrazy trvali krátko, čo je dôvod, prečo sa týmto druhom darilo prežiť,” hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
„Z hľadiska dravcov bola zima vyhovujúca aj pre zimných hostí. Početne sa vyskytovali kane sivé, či myšiaky severské, občas sa na nížine ukázal sokol kobec. Spomenuté druhy hniezdia na severe, resp. severovýchode Európy a nie každú zimu ich môžeme obdivovať. Podobne je na tom aj myšiarka močiarna, príbuzná u nás hniezdiacej myšiarky ušatej. Aj táto sova sa miestami v počte niekoľkých desiatok vyskytla na juhozápade Slovenska,” konštatuje Slobodník.
„Navonok sa teda zdá, že vtáctvu sa na Slovensku darí. V súčasnosti predstavuje podľa odborníkov najväčšiu prekážku počas migrácie najmä lov v oblasti Stredomoria. Nedávna štúdia odhalila, že ročne takto prídeme o zhruba 25 miliónov všetkých vtákov. Sú to znepokojujúce čísla a z tohto dôvodu treba brať ochranu vtáctva veľmi vážne. Absencia vtáctva ako predátora hmyzu či hrabošov sa totiž môže v konečnom dôsledku prejaviť na osobnom komforte každého z nás. Aj preto sa osobne poteším každému pozorovaniu lastovičky, či bociana, ktorí rôznorodé nástrahy zo strany ľudí prekonali, osobitne však prvému pozorovaniu v roku. Príchod jarných poslov znamená, že zvládli niekoľko tisíc kilometrov a najbližšie mesiace budú pestrou mozaikou nášho okolia. Treba si to vážiť a nebrať ako samozrejmosť. Aj holub sťahovavý bol kedysi najpočetnejším druhom Severnej Ameriky a dnes ho už poznáme iba z knižiek. V najbližších týždňoch očakávame najmä prílet červienok, vrchárok modrých, kolibkárikov čipčavých, či bocianov. Z dravcov očakávame návrat kaní močiarnych či vzácnych hají na svoje hniezdiská, zo sov zasa nenápadného výrika lesného,” dodáva na záver Slobodník.
