Kde ste sa narodili a kedy ste prišli do Bratislavy?
M.Mečír:Narodil som sa v Bojniciach a vyrastal som v Prievidzi. Do Bratislavy som prišiel keď som mal šestnásť rokov. Najskôr sme bývali rôzne - na Račianskej vtedajšej Februárke , potom na Riazanskej, neskôr aj na Šalviovej ulici. V Bratislave som nastúpil na gymnázium Tomášikova, kde som aj zmaturoval.
Ako vnímate Bratislavu, aký máte k nej vzťah?
M.Mečíř:Ja som tu strávil veľmi pekné študentské chvíle, i obdobie v tenisovom klube, kam prišli možno všetci šikovní a talentovaní hráči z celého Slovenska. Takže najmä po tej športovej stránke to bolo pre mňa zaujímavé a všetci chalani boli dobrí parťáci a kamaráti. Neskôr som býval päť rokov v Prahe, kde som sa necítil až tak dobre a priatelia ma lákali späť do Bratislavy, na Slovensko.
S kým ste sa stýkali a kamarátili počas vašej športovej mladosti?
M.Mečíř:S Mariánom Vajdom sme bývali spolu na priváte a do triedy som chodil aj krasokorčuliarom Jožkom Sabovčíkom. Na škole boli v tom čase aj nejakí tí olympionici, medzi nimi Donald Šemetka. Bol tam aj tenista Braňo Stankovič a ďalší.
Ako vnímate športové zázemie v Bratislave z hľadiska možností kedysi a dnes?
M.Mečíř:Ten rozdiel tu je. Dnes je omnoho viac kurtov a hál a mnoho je súkromných. Kedysi sme chodili skoro ráno trénovať, aby sme sa vôbec na nejaký kurt dostali. A to bolo aj jednou z príčin, prečo som prešiel z Prievidze do Bratislavy. Tam sme totiž mali len tzv. všeúčelovú halu a k tenisu som sa dostal len keď domáci basketbalisti netrénovali, alebo nehrali ligu. A väčšinou sme cez zimu hrali len basketbal. Tu v Bratislave bolo niekoľko hál, či už s parketovým alebo gumeným povrchom, existovala aj nafukovacia hala v Dimitrovke s antukou. Dôležité bolo, že sme tu už mohli trénovať aj v zime a dokonca dvojfázovo. Dnes je hál omnoho viac, náročnejšie je to ale s financovaním povedzme v bežných kluboch. Každý sa musí starať o prevádzku sám. Pokiaľ ide o samotných hráčov, tak financovanie tenisu je dnes náročnou záležitosťou. Ak nie sú mladí hráči priamo v reprezentácii, tak im často nemá kto pomôcť. Aj preto je možno momentálne naša reprezentácia o niečo užšia.
Hneď v susedstve Národného tenisového centra má onedlho vyrásť Národný futbalový štadión. Ako ste aj z pohľadu reprezentácie spokojný s tým, že existuje Národné tenisové centrum (NTC)?
M.Mečíř:Som veľmi rád že NTC sa postavilo. Starý klub Slovana bol nádherný, bolo to ale centrum ktoré malo už veľa za sebou. Stará stavba vlhla...V NTC je kapacita lepšia aj z hľadiska tréningových možností - halových kurtov. Aj Slovenský tenisový zväz tu má svoje zázemie. Pre tenis na Slovensku je to veľmi dobre že NTC existuje, a to aj vďaka dobrým výsledkom našich tenistov v tej ére, kedy na výstavbu prispel aj štát.
Pokiaľ ide o zmienený Národný futbalový štadión, určite ho futbalistom doprajem, no mám z toho zmiešané pocity. V súvislosti s týmto projektom vzniká aj mnoho iných zariadení ktoré priamo so športom nesúvisia. Veľa priestoru nazvyš tu nie je a podľa územného plánu ide o miesto vyhradené na šport. Takže mi to niekedy príde zvláštne, že čo všetko sa dokáže presadiť... Ale na druhej strane futbalový štadión, keď tu ešte bol tak prospieval a koľko krát sme sa chodili na futbalistov pozerať a sme radi že športovci v našom susedstve budú opäť na novom štadióne hrať a trénovať. A dúfam, že budú na ňom aj kvalitné zápasy.
Robert Lattacher
Diskusia k článku: