TRI otázky pre primátora Bratislavy Milana Ftáčnika
Nastupujete do posledného roku volebného obdobia. Ktoré kľúčové témy je potrebné v roku 2014 ešte otvoriť a riešiť?
M. Ftáčnik: V roku 2014 sa chceme sústrediť najmä na dokončenie projektov, ktoré sme pripravovali v prvých troch rokoch volebného obdobia. Mám na mysli najmä dopravné projekty s podporou financovania fondov Európskej únie. Konkrétne rekonštrukciu Starého mosta a budovanie koľajovej trate do Petržalky ako najvážnejšieho projektu, ktorý sa bude realizovať počas celého roku 2014. Mám však na mysli aj modernizáciu električkovej trate do Dúbravky a obnovenie električkovej trate na hlavnú stanicu. Bude pozostávať z dvoch častí. Trvale obnovíme trať medzi Radlinského ulicou a Ministerstvom financií SR za pomoci európskych fondov a od Ministerstva financií po obratisko na hlavnej stanici to bude rekonštrukcia za peniaze mesta, vzhľadom na pripravovaný projekt Predstaničného námestia. Budeme ďalej pokračovať v budovaní nových cyklotrás a plánujeme aj ďalšie rozširovanie trolejbusových tratí. To sú projekty, ktoré sa budú realizovať a sčasti aj odovzdávať v roku 2014, pričom zlepšeniu dopravy v meste pomôžu v tomto roku aj nové trolejbusy a nové autobusy. Trolejbusy v prvej polovici roku, autobusy skôr v druhej polovici.
Budeme ďalej pokračovať vo finančnom ozdravovaní mesta. Štvrtý rok znižujeme zadlženosť mesta, aby sme sa zbavili záťaže starých dlhov a aby sme dosiahli pre mesto oveľa zdravšie financie než malo na začiatku volebného obdobia. Máme ambíciu dokončiť výstavbu mestského nájomného domu v Petržalke, čo bude signálom, že sa zmenila sociálna politika mesta a máme záujem o podporu nájomného bývania, pretože nie každý Bratislavčan si môže dovoliť kúpiť vlastný byt. Budeme pripravovať zmeny a doplnky územného plánu na prerokovanie v mestskom zastupiteľstve a máme ambíciu znížiť počet reklamných nosičov na verejných priestranstvách a nahradiť ich stromami alebo zeleňou.
Samozrejme, môžu sa objaviť aj nové úlohy. Bratislava sa určite aktívne zapojí do diskusie o reforme verejnej správy a v roku 2014 by sa mali finalizovať otázky čerpania fondov EÚ na roky 2014 až 2020, kde mesto aktívne pôsobí z hľadiska možností získania a využívania fondov pre Bratislavu a Bratislavský kraj. Verím, že sa nám v roku 2014 podarí finalizovať čo najviac zámerov, ktoré sme mali pre toto volebné obdobie a ponúknuť obyvateľom čo najviac pozitívnych výsledkov, ktoré budú viditeľné.
Bratislava má mnoho problémov ktoré sa nedaria riešiť dlhodobo. V doprave chýba koncepčnosť, v MHD absentuje zvyšovanie kultúry cestovania. Nedarí sa pre mesto získať ani pravidelnú dotáciu zo štátneho rozpočtu... Ktoré závažné problémy mesto podľa vás vo všeobecnosti ešte má?
M. Ftáčnik: Pre koncepčný prístup k doprave chceme v roku 2014 obstarávať tzv. územný generel dopravy, čo je zásadný koncepčný dokument, ktorý má identifikovať jednotlivé druhy dopravy najmä dopravné potreby, teda kam ľudia cestujú, aké možnosti využívajú a ako odborníci vidia šancu aby sme efektívne dopravili cestujúcich tam kam potrebujú, najmä prostredníctvom MHD, ale aj prostredníctvom cyklistickej a pešej dopravy, pretože to považujeme za dôležitú súčasť novej filozofie mesta. Generel by mal odpovedať aj na to, ako do tohto konceptu zapojiť aj priľahlý región, pretože do Bratislavy denne prichádza 150 až 200 tisíc obyvateľov z okolia mesta. Ako riešiť ich dopravu, ako pre nich zabezpečiť záchytné parkoviská a motivovať ich aby presadli na MHD. V rámci MHD máme ambíciu ponúknuť vyššiu kvalitu najmä v súvislosti s novými vozidlami ale aj prostredníctvom modernizovanej dopravnej infraštruktúry. Ak kúpime nové vozidlá, nemôžu jazdiť po starých koľajniciach, ktoré majú problémy s podložím. Chceme teda ponúknuť novú kultúru cestovania v MHD.
Mesto čakajú ďalšie úlohy pri ozdravovaní mestských financií. V roku 2014 sa chceme dostať na úroveň 52 percent bežných príjmov. Mesto začínalo toto volebné obdobie so zadlženosťou na úrovni 66 percent, čo je vysoko nad kritickou hranicou 60-tich percent.
Ozdravovaniu má napomôcť aj dotácia zo strany štátu na plnenie funkcií hlavného mesta. Následne pre rok 2015 a ďalšie roky chceme získať podporu ZMOSu a vlády na to, aby sa zmenil systém rozdeľovania finančných prostriedkov podľa skutočného počtu obyvateľov, pretože dnes sa vychádza zo štatistického počtu a v ňom Bratislava zaznamenala pri poslednom sčítaní ľudí úbytok. Štatisticky vykazuje okolo 415 tisíc obyvateľov, pričom reálne ich tu žije okolo 450 tisíc. To by znamenalo zvýšenie reálneho príjmu mesta.
Ďalšie problémy sa budú riešiť, dúfam, v režime zdravších mestských financií v nasledujúcom volebnom období pre roky 2015 až 2018. Predpokladám orientáciu aj na otázky napĺňania programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý bol schválený na roky 2010 – 2020 a my sme sa v ňom v prvých štyroch rokoch sústredili na kľúčové veci naštartovania veľkých projektov. Východiská, ktoré dnes nastavujeme pre roky 2015 až 2018 by mali byť podstatne priaznivejšie, ako boli východiská na predchádzajúce tri – štyri roky.
Ste spokojný s tým ako funguje dnešný systém samosprávy a komunálna politika v štáte? Nie sú podľa vás stranícke tričká v mestských a obecných zastupiteľstvách skôr na škodu ako na úžitok? Je ešte miestna samospráva pre ľudí, alebo už neobhajuje záujmy občanov? Viete si predstaviť lepší systém fungovania samosprávy?
M.Ftáčnik: Systém fungovania samosprávy sme nastavili a preukázal svoju životaschopnosť. Mestá a obce si dokázali poradiť s tými problémami, ktoré riešia v rámci originálnych kompetencií ale aj s tými, ktoré na ne preniesol štát. Napríklad stavebné konanie zabezpečujeme v mene štátu ako prenesený výkon a polovicu nákladov si financujú mestá a obce z vlastných zdrojov a len na polovicu nám prispieva štát. Prejavovanie straníckych tričiek vyplýva z toho, že kandidujú kandidáti jednotlivých politických strán. Určite ste však zaregistrovali trend, že rastie počet nezávislých kandidátov, ktorí sa presadzujú vo voľbách. Ľudia nevolia len straníckych kandidátov. Neraz dávajú prednosť osobnostiam, o ktorých sú presvedčení, že dokážu zastupovať ich záujmy a rozumejú im.
Samospráva musí byť pre ľudí. Je orgánom, ktorý je najbližšie k problémom denného života obyvateľov. Ľudia dávajú spätnú väzbu najneskôr pri voľbách. Myslím si však, že by mala prichádzať aj skôr a aj preto Bratislava už tri roky uplatňuje princíp otvorenej samosprávy. Snažíme sa dať väčší priestor informovaniu no najmä zapájaniu sa obyvateľov do spolurozhodovania o zásadných otázkach mesta. Myslím si, že v rámci tohto priestoru ľudia zvýšili svoju aktivitu a zaujímajú sa o problémy mesta. Lepší systém fungovania samosprávy vidím v tom, aby sa okrem prvkov zastupiteľskej demokracie posilňovali aj prvky priamej alebo participatívnej demokracie. Väčšie zapájanie aktívnych spoluobčanov do spolurozhodovania by bol efektívnejší systém fungovania samosprávy. Nie je to však jednoduché, máme v tom v Bratislave určité skúseností. Aj pozitívne aj negatívne. To by mohol byť príspevok do diskusie o modernizácii verejnej správy na úrovni obcí a miest, ktorá sa začala na pôde ZMOS-u a verím, že bude pokračovať do ucelenej predstavy lepšieho a efektívnejšieho fungovania miestnej územnej samosprávy vrátane priestoru pre zapojenie občanov...
(rl)
