Najväčším problémom ľudí bez domova pritom je nedostatočne rozvinutá sociálna pomoc. "Kapacity služieb v Bratislave sú na tak nízkej úrovni, že nepokryjú potreby ľudí bez domova. Neexistujú tu žiadne prevenčné mechanizmy, máme tu akoby nezastaviteľný prúd ľudí, ktorí sa ocitajú na ulici a neexistujú žiadne štátne alebo ministerstvom stanovené systémy, ako tomu zabrániť," hovorí predseda OZ Vagus Sergej Kára.

Problémom v Bratislave sú najmä nízke kapacity poskytovaných služieb. Tie sú až pre 92 percent bezdomovcov nedostupné. Napríklad v štyroch nocľahárňach v Bratislave sa nájde miesto pre 361 ľudí, pritom bez strechy nad hlavou žije v hlavnom meste približne 5 000 ľudí. Ešte menej miest je v útulkoch pre bezdomovcov. Túto službu poskytuje nezisková organizácia Depaul Slovensko v dvoch útulkoch - na Ivanskej ceste a Leškovej ulici, útulky prevádzkujú aj občianske združenie Domov pre každého a Domov sv. Jána z Boha. Dovedna v štyroch zariadeniach je miesto pre 130 ľudí bez domova. Denné nízkoprahové centrá sú v Bratislave tri - centrum organizácie Depaul Slovensko sa nachádza v budove Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ďalšie denné centrum prevádzkuje Domov sv. Jána z Boha a v prevádzke je ešte denné centrum Domec občianskeho združenia Vagus. Tri denné centrá majú dokopy kapacitu 166 miest. "Chceme, aby do roku 2021 vznikli nové služby, aby sme vybudovali systém financovania týchto služieb z komunálneho hľadiska," hovorí o ďalších krokoch Sergej Kára. Práve to by mala priniesť pripravovaná stratégia na roky 2017 - 2021, ktorej návrh by mal byť hotový na jar budúceho roka. Stratégiu riešenie bezdomovectva v Bratislave pripravuje pracovná skupina zriadená hlavným mestom, ktorej vytvorenie iniciovalo OZ Vagus. Zložená je z odborníkov, zástupcov mestských častí, Bratislavského samosprávneho kraja a mimovládnych organizácií pracujúcich s ľuďmi bez domova na území Bratislavy. 

Pracovná skupina pripravila na budúci rok akčný plán, ktorého cieľom je odštartovať efektívne riešenia problematiky bezdomovectva, pripraviť nové projekty či zlepšiť existujúce služby. Dovedna má 13 bodov a medzi navrhovanými krokmi je napríklad finančná podpora pre existujúce služby, vytvorenie grantového programu pre zamestnávanie ľudí bez domova, sčítanie ľudí bez domova na území Bratislavy, vzdelávanie pracovníkov mesta a mestských častí či vznik krízového stanového tábora v prípade krutých mrazov. Podľa Sergeja Káru by na riešenie situácie s bezdomovcami potrebovali na budúci rok 287 000 eur. Bratislavská radnica v rozpočte na budúci rok navrhuje 238 000 eur. "Sme radi, že aspoň nejakou časťou sa podarilo kancelárii primátora rešpektovať našu prácu. Tých 50 000 eur nám bude síce chýbať, ale dúfame, že to nejako zvládneme a ďalšie roky už budú konceptnejšie," priblížil Kára s tým, že budúci rok má byť prípravou na ďalšie kroky pre vznik nových služieb a priestorom pre diskusiu s mestskými časťami. 

Problematické je aj financovanie služieb pre ľudí bez domova. Minulý rok sa podľa analýzy stavu bezdomovectva v Bratislave investovalo do riešenia problematiky ľudí bez domova viac ako 1 657 000 eur. Väčšina z týchto peňazí, až 62 percent, však pochádza od mimovládnych organizácií a zo súkromného sektora, z verejných alebo komunálnych zdrojov ide na pomoc pre bezdomovcov 38 percent z tejto sumy. Najviac prostriedkov vlani zohnali mimovládne organizácie (36,2 percenta), potom súkromné firmy (25,8 percenta), štát prispel 18,7 percenta, Bratislavský samosprávny kraj 11,2 percenta, mesto Bratislava 6,5 percenta a najmenej dávajú mestské časti (1,6 percenta). "Chceme počas budúceho roka apelovať aj v spolupráci s mestom na mestské časti, aby zvýšili finančný podiel, lebo teraz sa bavíme ozaj len o stovkách eur," hovorí Kára. Zvýšiť financovanie riešenia problematiky ľudí bez domova by podľa neho mal aj štát. "Kompetencie boli prenesené na mestá a obce, ale neboli prenesené aj financie zo štátneho rozpočtu. Síce je zákonom stanovená kompetencia, ale peniaze sa tam nenachádzajú v takej miere, ako by bolo potrebné. Takže je na mieste, aby sa aj štátne orgány a ministerstvo práce nad tým pozastavili, zvýšili financovanie a pomohli tak mestám a obciam to zvládnuť," uzatvára Sergej Kára. 

(SITA)

Výpoveď Sergeja Káru na FACEBOOKU Bratislavský kuriér