Ľudia s týmito poruchami osobnosti sú často mimoriadne inteligentní a výborní manipulátori. Ide o fenomén, ktorý stále viac zaujíma odborníkov a analyzujú ho aj významní zahraniční psychológovia. Napríklad Kanaďania Paul Babiak a Robert D. Hare takýchto šéfov vo svojej štúdii nazývajú „hadmi v oblekoch“. Ide o veľmi presné označenie, keďže psychopatov pravdepodobne odhalíte až po istom čase – k ich obrovským devízam patrí okrem iného aj schopnosť vynikajúco sa pretvarovať. Šéfovia s týmto typom porúch osobnosti sa podľa odborníkov vyznačujú niektorými (jednou až všetkými) z trojice tzv. temných čŕt osobnosti: narcizmus, machiavellizmus a psychopatia. Ich spoločným znakom je bezcitnosť, pričom prvý typ je najmä egoistický vyhľadávač pozornosti, druhý manipulátor a tretí bezohľadný človek idúci aj cez mŕtvoly. Ako upozorňuje psychológ Martin Jakubek z Katedry psychológie FF UK v Bratislave, ak sa u človeka takéto črty osobnosti prejavia, môžu mať dve úrovne – klinickú
a subklinickú: „Prvá znamená vážne problémy, ktoré si vyžadujú profesionálnu pomoc a druhá je zjemnená verzia. Práve tá je typická pre šéfov – tyranov. Subklinická porucha osobnosti totiž umožňuje jedincovi relatívne bežnú existenciu, no okolie výrazne trpí.“ Rozoznať poruchu osobnosti možno podľa niekoľkých znakov. Odborníci, ktorí ju dokážu odhaliť rýchlejšie ako bežní ľudia, radia – ak zistíte, že váš šéf trpí niektorou zo spomínaných porúch, utekajte kade ľahšie. Personalistka Silvia Korbašová z agentúry PERSEA pri výbere kandidátov do vysokých manažérskych postov posudzuje aj ich charaktery a dokáže zachytiť varovné znaky signalizujúce problematickú osobnosť: „Všetkým trom spomínaným typom chýba empatia, súcit a pocity viny, nech urobia čokoľvek. Pritom typický machiavellista je chladný sebec s motiváciou niečo dosiahnuť najmä na úkor iných. Narcista je zas arogantný žiarlivec, silne zaľúbený do seba samého, ktorý očakáva výnimočnú pozornosť a výnimočné zaobchádzanie. Za takých býva odborníkmi považovaný napr. Václav Klaus, ale aj Paris Hilton. No a najhorší typ – psychopat, či sociopat, má často mimoriadny osobný šarm. Avšak – jeho životný štýl býva parazitický, je neľútostný až krutý, chladný, čo však vie maskovať nacvičenými prejavmi emócií.“

Ak už vo firme máme človeka s psychopatickou poruchou osobnosti, odborníci pripomínajú, že prežiť „v zdraví“ to môžeme len v tom prípade, ak si budeme stále pripomínať, že problém nie je v nás. S takýmto človekom treba osobný kontakt obmedziť na minimum a dávať prednosť písomnej komunikácii. Ideálne je zbaviť sa ho, čo však nemusí byť jednoduché. Šéfovia – tyrani vyvíjajú na svojich podriadených tzv. bossing, no táto forma šikany sa dokazuje len ťažko. Ing. Slavěna Vorobelová z Národného inšpektorátu práce vraví: „Štatistiky za minulý rok hovoria o tom, že na inšpektoráty práce prišlo 103 podaní, v ktorých zamestnanci poukazovali na diskrimináciu svojimi nadriadenými – napríklad nevhodné až vulgárne správanie, nespravodlivosť pri hodnotení, pri riadení a kontrole pracovných činností a tak ďalej. Ako opodstatnené sme však vyhodnotili len malé percento z nich – 11 podaní. Zaznamenali sme aj podnety špeciálne na bossing a mobbing, ale – odhaliť všeobecne diskrimináciu na pracovisku je mimoriadne ťažké a pokiaľ ide o bossing, takmer nemožné. Zvyčajne absentujú hmatateľné dôkazy a často to skĺzne do roviny „tvrdenie proti tvrdeniu“. V prípade podobných sporov už nám ostáva len obrátiť sa na súd.“ A tak najčastejšie reálne neostáva iné, len z firmy, ktorejšéfuje psychopat, utiecť, resp. do takejto spoločnosti vôbec nenastúpiť.

Ilustr. foto