Prieskum sa uskutočnil na prelome februára a marca 2013 spomedzi 800 respondentmi (54 % ženy, 46 % muži) vo veku od 18 rokov.

Predstavy o zadlžených ľuďoch

Viac ako dve tretiny opýtaných si myslia, že najčastejšie sú zadlžení tí, ktorí mali v úmysle splácať pôžičku – len sa dostali do ťažkej finančnej situácie (43 %), resp. precenili svoje finančné možnosti (26 %). Naopak, takmer tretina si myslí, že najčastejšie sú zadlžení tí, ktorí nezamýšľali splácať, resp. „neriešili to“ („vedeli, že splácanie bude pre nich náročné, ale neobávali sa toho“ – 12 %, „splácanie nechávajú „na zajtra““ – 11 %, „boli si vedomí toho, že nič splácať nebudú“ – 8 %).

Celkovo si takmer dve tretiny opýtaných myslia, že ľudia – ktorí majú problém so zadlžením – chcú splácať svoje finančné záväzky, a to za každú cenu (16 %) alebo nevedia, ako to urobiť (46 %).

Oproti tomu si viac ako tretina opýtaných myslí, že takýto zadlžení ľudia odmietajú splácať, vyhýbajú sa splácaniu, resp. sa nestarajú o splatenie svojich finančných záväzkov („nestarajú sa o splatenie, nedomýšľajú následky“ – 20 %, „vyhýbajú sa kontaktu s veriteľom“ – 10 %, „otvorene odmietajú splácanie svojich dlhov“ – 4 %).

Správanie a pocity v prípade problémového zadlženia

Takmer tri štvrtiny opýtaných vyhlasujú, že keby boli zadlžení a kontaktovala by ich inkasná spoločnosť, spolupracovali by s ňou, resp. „požiadali by ju, aby im predstavila a vysvetlila možnosti, ako sa vyrovnať s dlhom“. Naopak, viac ako pätina by v takomto prípade nenadviazala spoluprácu s inkasnou spoločnosťou – resp. snažila by sa vyhnúť splateniu dlhu („bojoval by som – inkasná spoločnosť nemá právo dlhy vynucovať“ – 3 %, „snažil by som sa konať tak, ako keby som sa nebál žiadnych následkov“ – 13 %, „prosil by som o zľutovanie a žiadal o odpustenie splátky“ – 2 %, „snažil by som sa použiť výhovorky, aby som sa dohovoril na kompromise“ – 4 %, „snažil by som sa vyhnúť kontaktu“ – 1 %). Viac ako polovica opýtaných by v prípade, keby nemala dostatok financií na zaplatenie účtov/splátok úveru, očakávala, že im spoločnosť zaoberajúca sa správou pohľadávok navrhne splátkový kalendár – teda umožní im splatenie dlhu v sumách, ktoré si môžu dovoliť. Viac ako pätina by v takejto situácií očakávala, že táto spoločnosť vyhodnotí ich situáciu a poradí im, ako problém vyriešiť (21 %). V menšej miere si opýtaní myslia, že spoločnosť zaoberajúca sa správou pohľadávok by odovzdala ich prípad súdu/právnikom (5 %), zariadila oddialenie celej splátky na neskoršie (4 %) alebo dokonca zariadila, aby nemuseli nič platiť (2 %). Približne desatina nevie, čo by mala od takejto spoločnosti očakávať (11 %). Viac ako polovica opýtaných by v prípade, keby mala problémy so splácaním dlhov, pociťovala strach z následkov. Pätina opýtaných by cítila hanbu, pretože dlhy sú zahanbujúci problém (20 %) a desatina pocit nespravodlivosti (10 %). Nezáujem a ľahostajnosť uviedli len 2 % opýtaných.

Takmer tri štvrtiny opýtaných uvádzajú, že vo svojej domácnosti by pravdepodobne mali na starosti pôžičky či dlhy oni sami – teda sami by kontaktovali a riešili situáciu s poskytovateľom úveru či spoločnosťou spravujúcou dlhy. Len necelá pätina označila za takúto osobu svojho manžela/manželku, resp. partnera/partnerku, v menšej miere uviedli iného rodinného príslušníka (5 %). Negatívny postoj k tejto otázke zaujalo 5 % s odpoveďou „nikto – podobným kontaktom sa vyhýbame“.

Finančné správanie domácnosti respondenta

Viac ako polovica opýtaných hodnotí príjmy a výdavky svojej domácnosti mesačne. Denne svoje príjmy a výdavky hodnotí 15 % a rovnako 15 % ich hodnotí týždenne, resp. niekoľkokrát za mesiac. Niekoľkokrát do roka ich hodnotí skoro desatina (9 %). Nepravidelne hodnotí svoje príjmy a výdavky 5 % opýtaných. Zvyšných 5 % opýtaných príjmy a výdavky svojej domácnosti nikdy nehodnotí.

Stres z finančnej situácie svojej domácnosti celkovo nepociťujú takmer tri štvrtiny respondentov – pretože sa ich to netýka/nemajú finančné problémy (46 %) alebo sa mu dokážu vyhnúť dohľadom nad rodinnými výdavkami (27 %). Naopak, viac ako štvrtina priznáva, že je v strese a obáva sa o finančné zabezpečenie seba či svojej rodiny (27 %).

Splátky v prípade problémového splácania úveru

Väčšina opýtaných si myslí, že pri problematickom splácaní úveru by mali byť splátky stanovené spoločne so zadlženou osobou – na základne jej súčasnej finančnej situácie (84 %).

Naopak, viac ako desatina je presvedčená, že tieto splátky by mali byť stanovené veriteľom alebo inkasnou spoločnosťou – bez prihliadnutia k možnostiam zadlženej osoby (14 %).