Kompetencie hlavného architekta boli v minulosti obmedzené. Zmenilo sa niečo počas vášho pôsobenia vo funkcii?
I.Konrad: O funkciu hlavnej architektky som sa uchádzala, pretože som vedela o kompetenciách zo zákona o Bratislave z roku 2008. Jednou zo schválených kompetencií je aj spolupráca na tvorbe záväzných stanovísk, ktoré vydáva hl. mesto k investičným zámerom. Pre novovybudovaný útvar hl. architekta je dôležitým orgánom pre zabezpečenie transparentnosti, o ktorú sa snažím, Rada hlavnej architektky, kde za jedným stolom sedia odborníci z magistrátu a mestskej časti spolu s investorom a jeho architektami. Spolu so zástupcami investorov a urbanistov s Inštitútu urbánneho rozvoja spolupracujeme na tvorbe metodického materiálu na posudzovanie projektov na úrovni mesta, aby sa malí či väčší investori mohli lepšie orientovať v tom, akými procesmi musia prejsť pri ich podávaní. Cieľom je urýchľovanie a zjednodušovanie povoľovacích procesov. Tieto procesy by sme chceli zverejniť na webe mesta, aby sa všetci mohli hneď zorientovať.
Nezdá sa vám, že v hlavnom meste je stále málo urbanisticko-architektonických súťaží?
I.Konrad: Dúfam, že toto obdobie sa nám už darí lámať. Nedávno tu bola súťaž Park Hill, na ktorej sa zúčastnilo množstvo architektonických ateliérov. Investorovi aj mestu pomohla získať úplne iný obraz o riešení územia v okolí bývalého amfiteátra. Súťaží tu bolo naozaj málo a mali by sme si na ne zvykať. Odborné urbanisticko-architektonické prostredie u nás potrebuje súťažiť a cez súťaže rásť. Ide o kreatívnu oblasť, ktorá potrebuje nielen domácu, ale aj zahraničnú konfrontáciu.
Je v súčasnosti vypísaná nejaká architektonická súťaž?
I.Konrad: Momentálne sme ukončili ideovú urbanisticko-architektonickú súťaž na nové stvárnenie známej rusovskej Gerulaty. Táto výnimočná pamiatka kandiduje na zapísanie do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Súťaž vypísal Útvar hlavného architekta a zúčastnilo sa na nej tridsaťjeden ateliérov. Nedávno sme vypísali súťaž na nové sezónne stánky hlavného mesta, pretože tie staré už doslúžili. Ide o známe vianočné stánky. Tie nové by už mali mať multifunkčný charakter. Záujem o súťaž prejavili dokonca aj architekti zo susednej Českej republiky. V podstate nám ide o to, aby sme stánkami počas rôznych podujatí Hlavné námestie či iné verejné priestranstvá nezapratali, ale ponechali dostatok priestoru na pohyb ľudí za zachovania priehľadov na významné kultúrne pamiatky a dominanty mesta. Nové stánky musia byť ľahko skladovateľné a odolnejšie voči užívaniu a manipulácii s nimi.
Plánuje dať hlavné mesto vianočné stánky aj inde ako tradične?
I.Konrad: Áno, tento rok dôjde k novinke v podobe rozšírenia stánkov aj na Primaciálne námestie. Myslím si, že niečo z vianočnej atmosféry patrí aj na toto krásne miesto.
Nemali by sa do vianočnej a najmä silvestrovskej atmosféry zapojiť aj kaviarnici a prevádzkovatelia podnikov v uličkách historického jadra? Tak aby centrum v tieto dni ožilo a doslova dýchalo sviatočnou atmosférou?
I.Konrad: Veľmi dobrý nápad... Na magistráte prebieha diskusia na túto tému. Na zapojení širokého okolia nám veľmi záleží. Ale aj na tom, aby bolo optimálne zosúladené zásobovanie, situovanie toaliet, teda aby aj celkové zázemie podujatí bolo na úrovni a v prospech návštevníkov a ich komfortu.
Ako pokračujú vaše snahy o zvyšovanie počtu projektov, ktoré už rátajú s ekologickými stavbami?
I.Konrad: Cieľom Európskej únie je v roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % oproti úrovniam z roku 1990, získavať 20 % energie z obnoviteľných zdrojov a dosiahnuť 20-percentný nárast efektívnosti vo využívaní energie, čiže každá nová stavba by mala byť ekologická a energeticky úsporná. Túto tému som otvorila aj s investormi. Veľmi dôležitá je jej medializácia, aby si to investori všimli. Mnohé rodinné domy sú na tom z tohto pohľadu omnoho lepšie, ako veľké stavby v tomto meste. Na druhej strane mnohí naši investori sú veľkí hráči aj na medzinárodnom poli, takže vidia, ako sa to robí inde. Konkurencia Viedne a Bratislavy spočíva aj v tom, že priestory, ktoré sú ponúkané hneď za hranicami, majú úplne iné ekologické štandardy. Navyše, užívateľ z nich len profituje. Nejde pritom len o finančnú stránku, ale aj o jeho zdravie. Mojou predstavou je, aby sme si už dnes postavili ekologickú latku vysoko. Či už sa to týka kancelárií alebo obytných domov. S tým musí ísť ruka v ruke kvalita verejného priestoru - aby naše mesto nebolo zabetónované, aby sa neprehrievalo, aby sme mali dostatok zelene. Som optimistka a verím, že tento trend bude u nás onedlho prirodzený.
Poďme na tému dunajského nábrežia. Má mesto predstavu, ako v budúcnosti riešiť nábrežie napríklad od Mostu SNP po River Park? Ako vidíte budúcnosť promenády v súvislosti s pripravovanými investičnými zámermi pri nábreží?
I.Konrad: Mám jasnú predstavu o okolí nábrežia. Treba ho ukľudniť, električkovú trať nechať na povrchu, automobilovú dopravu dostať pod zem...Všetky nábrežia vo veľkých metropolách takto fungujú.
Je to pekná vízia...
I.Konrad: Áno. No a druhou víziou je prepojenie Hviezdoslavovho námestia s Vydricou a Zuckermandlom a „prestrešenie“ Staromestskej ulice. Tu sme aktívni a v prípade investičných zámerov pod hradným vrchom, chceme túto víziu aj presadzovať. Vráťme sa ale k samotnému nábrežiu. Upokojenie dunajského nábrežia si predstavujem tak, že utíšime dopravu zrušením vnútorného mestského okruhu, spomalíme dopravu a presunieme ju cez mosty na Einsteinovu. No a samotná promenáda? Aktuálnou otázkou bude onedlho napríklad zachovanie tzv. balustrády - vzácneho travertínového múrika nad riekou od architektov Ivana Matušíka a Ivana Salaya. Je nevyhnutné ho zachovať. Dizajnovo aj architektonicky nesie historickú stopu v území. Prispieva k atmosfére miesta. Je to akoby ste z Viedne odstránili zábradlia a múriky okolo riečky Wien od Otto Wagnera, veď nakoniec Bratislavčania túto bolestnú skúsenosť z časti nábrežia už majú.
Ako vidíte možné zúženie promenády?
Pokiaľ ide o možné zúženie promenády v súvislosti s výstavbou, to naozaj hrozí. Snažíme sa to eliminovať. Ako napríklad pri Mostovej ulici sme sa postavili proti tomu, aby sa rozširovanie komunikácie robilo na úkor úzkej zelenej plochy na nábreží. Zúženie nábrežia pri budúcom Zuckermandli súvisí trochu aj s územným plánom zóny. V ňom sa nerátalo s rozširovaním komunikácie na úkor verejného priestoru. Každý územný plán zóny by mal počítať v rámci novej dopravnej záťaže na hrane riešeného územia s pridaním časti územia do v budúcnosti zaťaženého verejného priestoru, ktoré by riešilo budúce napojenie infraštruktúry na súčasnú. V opačnom prípade sa priestory pre peších a zeleň budú zmenšovať. Cítime to negatívne všade tam, kde sa to zanedbalo. Dobrým príkladom je vytvorenie novej paralelnej prístupovej komunikácie pri City Business Center na Karadžičovej ulici. Verím, že o tejto téme budeme ešte diskutovať. Aj z toho dôvodu presadzujem, aby mesto, resp. hlavný architekt, sprevádzal veľké investičné zámery aj ďalej až po ich ukončenie.
Čo máte konkrétne na mysli?
I.Konrad: V budúcnosti nechceme byť od investičných projektov odrezaní po vydaní záväzného stanoviska, ale chceme na nich aj naďalej participovať. Pýtate sa ako? Dohodami s investormi o ďalšej spolupráci. Aby sme ako mesto, aj keď nevydávame stavebné povolenie, mohli reagovať na rôzne zmeny, nové situácie a vývoj v danom priestore. Aby sme sa úplne nevzdali vplyvu a spolupracovali s investormi aj ďalej, keďže s našími stanoviskami stojíme pri zrode investičných zámerov. Bude to prínosom pre obidve strany, pre mesto aj pre investorov.
Robert Lattacher
