M. Paško zachránil už zopár priestorov v hlavnom meste - okrem Design Factory aj Divadlo Meteorit, Refinery Gallery, ale i budovy Unigalu, Slovanetu, BSP či ZSE na Landererovej ulici. Naposledy sa podieľal na projekte Elektrárňa Piešťany a plánuje zachrániť Sýpku v Jarovciach a nájsť pre ňu nové využitie.

Ako vnímate skutočnosť, že po takom dlhom období príprav projektu nového Osobného prístavu, sa ho napokon v mestskom zastupiteľstve nepodarilo presadiť?

M.Paško: Musím povedať, že ma to prekvapilo...pretože projekt má veľké pozitíva pre mesto a jeho obyvateľov. Hlavným motívom je samotná budova prístavu, ktorá si konečne zaslúži rekonštrukciu. Projekt sleduje hlavne jej zapojenie do promenády, do života Bratislavčanov a návštevníkov mesta. Ide o vytvorenie nových verejných priestorov, novej promenády zmenšením parkoviska a aj vytvorenie nových zelených plôch, vynovenie detského ihriska, či postavenie pavilónu Twin City Liner pre prezentáciu mesta Viedeň v Bratislave. Toto všetko sa automaticky len tak, bez peňazí, nevybuduje... Je to škoda, pretože Bratislava takto stráca ďalšiu šancu a príležitosť spolu s dokončením rekonštrukcie mosta získať aj toto nové veľké územie pre verejný život.

Projekt má kladné vyjadrenia všetkých zodpovedných a kompetentných orgánov a kladne sa vyjadrili aj pamiatkari. Aký ďalší možný vývoj sa dá predpokladať pokiaľ ide o tento zámer?

M.Paško: V juni roku 2011 sme sa prihlasili do sutaze, v ktorej sme boli v roku 2012 vyhlasení ako vítazi. Dna 9.8.2012 sme prvy krat podali PD na Magistrat s rozsirenim o verejne priestory promenady pre investora s idealnym ekonomickym riesenim, ktore bolo o jedno cele podlazie vyssie ako dnes podane riesenie. Deviateho augusta 2012 sme prvý krát podali projektovú dokumentáciu na magistrát s rozšírením o verejné priestory promenády a pre investora s ideálnym ekonomickým riešením, ktoré rátalo s jedným celým podlažím vyšším oproti tomu čo je tam dnes. Toto riešenie bolo na magistráte veľmi diskutované a hovorilo sa o ňom aj v širokej komisii hlavnej architektky, i medzi odborníkmi z rôznych oblastí. V januári 2013 bolo z iniciatívy španielskeho investora zorganizované stretnutie na najvyššej úrovni u primátora, kde sa z troch variantov vybral ten s vysunutým pavilónom Twin City Liner mimo budovu prístavu na pozemku magistrátu, s ktorým všetci prítomní súhlasili a ktorý sa rozpracoval. Vysunutie pavilónu bolo požiadavkou a podmienkou magistrátu. Podotýkam, že pavilón nebude slúžiť investorovi, ale mestu a spoločnosti Twin City Liner. Dnešný variant bol

napokon podaný v marci 2013 a posledné doplnenie urobené koncom februára 2014.

Ako vnímate prezentáciu, ktorú k projektu robil magistrát?

M. Paško: Na magistrátom zorganizovanej verejnej prezentácii bolo možné podať námietky. Myslím si, že keď sa tam dokázal a v krátkom čase dostaviť aj investor zo Španielska, mali šancu predniesť svoje požiadavky aj aktivisti. Túto možnosť využila Bratislavská organizácia cestovného ruchu Bratislava Tourist Board (BTB). Jej žiadosť na zvýšenie počtu odstavných miest pre autobusy bola zohľadnená a zapracovaná. Po toľkých zmenách, odborných diskusiách a prispôsobení sa rôznym inštitúciám a komisiám, je finálny výsledok pre Bratislavu optimálny, čo sa týka funkcií, ich rozloženia aj veľkosti. Dôkazom toho je aj všetkých 54 kladných vyjadrení dotknutých firiem a orgánov štátnej správy. Dokonca je povolený výrub jediného starého stromu, na ktorom sme mimochodom ani netrvali. Bude nahradený dvomi novými zdravými a štyri stromy budú posunuté... Bratislava získa veľkú časť obnovenej promenády, novú zeleň, nové a kvalitné verejné priestory, novy pavilón s terasou - na toto už dlhodobo mesto nemá peniaze. Ide naozaj o veľkorysý projekt, ktorý sa len tak neodmieta. Pre veci verejné by bolo dobré odložiť stranícku politiku a podporiť logické rozhodnutia predstaviteľov mesta a veriť odborníkom v komisiách, ktorým o týchto veciach prináleží rozhodovať. V tomto prípade išlo paradoxne o prenájom pozemku pre výstavbu pavilónu, ktorý bol z budovy vytiahnutý na pozemok hlavného mesta na žiadosť magistrátu a celý ho bude financovať španielska strana.

Niektorí vyčítali projektu veľa hmoty, že tam bude hotel...ale aj to, že zvýšenie budovy prístavu má zakryť dominantný pohľad na Slovenské národné múzeum (SNM) z rieky, ale aj menej zelene...

M.Paško: Opak je pravdou... kto si podrobne preštuduje projekt, nemôže prísť k takému záveru. Okrem spomínaného nového pavilónu pre prezentáciu Viedne v Bratislave a predaja lístkov pre Twin City Liner, sú na prízemí budovy zachované všetky funkcie prístavu. Naviac, dnes exteriérová časť s fontánou sa dostane do interiéru budovy ako čakací priestor pre pasažierov. Fontána môže mať tým pádom celoročnú prevádzku, čo dnes nie je možné. V budove je predaj na výletné a vyhliadkové lode, 24-hodinový dispečing prístavu a obchod so suvenírmi Bratislavy, ktorý sa v budove nachádza aj dnes. Hotel je skutočne iba doplnkovou funkciou, nakoľko sa nám javí jeho funkcia na 1. a 2. poschodí, v súvislosti s podporou turizmu a cestovného ruchu ako aj z hľadiska bezproblémovej tichej večernej a nočnej prevádzky, ako ideálna. Všetky kaviarenské a reštauračné priestory vrátane strechy sú od hotela nezávislé, aby ich verejnosť mohla prirodzene využívať. V tomto bode mesta sa totiž koncentruje veľká sila pre turistov prichádzajúcich do hlavného mesta - brána do mesta, obľúbené turistické vláčiky, múzeum, park, promenáda...

A pokiaľ ide o budovu Slovenského národného múzea?

M.Paško: K budove SNM sa projekt stavia s najväčšou úctou, vážime si túto stavbu a je súčasťou celého nábrežia. Nemôžem však súhlasiť s tým, ze ničíme siluetu Bratislavy. Keď postavíte 20 detí na druhý breh Dunaja a poviete im, aby nakreslili siluetu Bratislavy, bude tam Hrad, Dóm, SNG a Staré Mesto ako celok... nebude tam múzeum. Ale určite tam bude prístav. Večer o budove SNM nik nevie. Ak chcú aktivisti zvýrazniť význam budovy múzea, bojujme za jej večerné osvetlenie. Konečne urobme niečo viditeľné pred jej hlavným vchodom na námestí a najdôležitejšou fasádou... Medzi budovou SNM a prístavom je viac ako 20m, čo je omnoho viac ako celková výška navrhovaného projektu, ulica so stromoradím a promenáda. Každý kto sa prejde po promenáde môže bez problémov vnímať celé SNM. Naše riešenie celopresklenej otvorenej fasády prístavu len podporuje vnímanie budovy múzea ako historickej dominanty a odráža jej obraz cez deň aj v noci. Zároveň všetci návštevníci v budove majú možnosť zažiť zároveň jej blízkosť. Podobný princíp bol úspešne zvolený na dlho diskutovanom Haas Haus-e s odrazom Stephansdomu vo Viedni...

A samotná výška? Celková nami navrhovaná výška je polovicou výšky budov v Eurovei, ktoré sa dávajú za pozitívny príklad v tomto smere... V kolmom priemete je plocha zatienenia menšia ako tretina fasády SNM. Ak dáme na misku váh všetko o čom rozprávam, ako Bratislavčan nemám prečo brzdiť danú investíciu...

Projekt rátal s obnovením okolia prístavu vrátane rekonštrukcie časti dunajského nábrežia. Vy ste sa obnovou nábrežia zaoberali už v predchádzajúcich obdobiach v rámci projektu Mestské zásahy. Ako vnímate dunajské nábrežie z hľadiska jeho využiteľnosti?

M.Paško: Počas jedenástich rokov pôsobenia vo Viedni, som pracoval na významných projektoch ako Museumsquartier Wien alebo Schauspielhaus Zürich. Obe miesta už roky výborne fungujú a stali sa obľúbenými a vyhľadávanými kultúrnymi a významnými verejnými priestormi. Viete, v Bratislave chýbajú dobre využité verejné priestory a atrakcie, dunajské nábrežie nevynímajúc. Na zatraktívnenie celého prístavu sme pred rokmi prezentovali nápad plávajúcej promenády navzájom prepojených pontónov, ktoré vytvárajú kontinuálny prístav medzi mostami a zároveň poskytujú možnosť prejsť sa a posedieť si pri vode. Myslím si, že by bolo fajn, keby sa takéto niečo raz podarilo realizovať, nakoľko podobná plávajúca promenáda v Európe v takom rozsahu nikde nie je. Dunajské nábrežie ponúka mnoho možností ako ho zatraktívniť. Či to už je to napr. lanovka z nábrežia na Hrad v mieste nevyužitého priestoru za jednou z brán na hradnom námestí - niečo podobné má Budapešť aj Praha, alebo Bergamo pri Miláne v Taliansku. Alebo nami navrhnuté „Dunajské schody“ na druhú úroveň promenády pri Propeleri, ktoré by sa mohli stať s hodinami a hudbou v blízkosti Slovenskej filharmónie obľúbeným bodom na stretávanie sa ľudí na konci Korza na promenáde. Zároveň by mohli slúžiť ako prirodzený amfiteáter pre pódium umiestnenom na pontóne hneď pred samotnými schodmi. Odtiaľ by mohol napr. pravidelne odchádzať aj Propeler na druhý breh Dunaja a zároveň by toto miesto mohlo byť zastávkou dunajskej dopravy, ak nejaká vznikne. Mrzí ma, že od čias môjho detstva, kedy som s rodičmi chodil do Lunaparku, nikto nenavrhol „Dunajské bratislavské koleso“, ktoré je obľúbenou atrakciou mnohých hlavných miest vo svete. My sme uskutočnili z vlastnej iniciatívy stretnutie s hlavnou architektkou nad našim pracovným modelom Bratislavy, aby sme spoločne hľadali pre túto atrakciu najlepšie miesto. A aj sme ho našli...Chcelo by to ale v priestore dunajského nábrežia viac iniciatívy všetkých zainteresovaných vrátane magistrátu. Konečne činy. Roky totiž bežia a tento priestor doslova stagnuje... Bratislava ma ale aj iné krásne stavby, ktoré by si zaslúžili zvýrazniť, aspoň večer nasvietiť. Takých stavieb je totiž vo svete málo, ako napr. televízna veža úžasne zasadená do masívu Malých Karpát, alebo budova obrátenej pyramídy nového rozhlasu, ktorú si chodia fotografovať turisti až z Ázie... Nevieme sa predať, učíme sa to len veľmi pomaličky...

R. Lattacher