Podľa primátora Milana Ftáčnika po troch rokoch šetrenia finančne zdravším mestom. Svedčia o tom podľaneho aj čísla zadlženosti mesta.
Tá sa podľa Ftáčnika od roku 2010, keď začínali, znížila zo 66 percentného dlhu na bežných príjmoch k dnešným 58 percentám. „Sme finančne zdravší, ako sme boli v roku 2010, už sme pod kritickou hranicou zákona o rozpočtovej zodpovednosti, a vytvorili sme si predpoklady pre rozvojové projekty,“ uviedol Ftáčnik k aktuálnej finančnej situácii mesta.
Podľa primátora mesto ozdravuje verejné financie dvoma spôsobmi. Šetrí na bežnom chode mesta, teda vytvára prebytkové rozpočty a staré dlhy splácajú aj z predaja majetku mesta. Vízia bratislavského primátora je v šetrení pokračovať tak, aby sa v tomto volebnom období dostali pod 55 percent zadlženosti. Ako dodal, mesto bude šetriť aj v budúcom roku, vďaka eurofondom však môžu napríklad zlepšovať dopravu i cyklodopravu v meste.
Mestá a väčšie obce by mali podľa memoranda o zabezpečení finančnej stability, ktoré podpísalo vlani Združenie miest a obcí (ZMOS) s vládou, ušetriť približne 137 miliónov eur. Pre Bratislavu by to znamenalo ušetriť deväť miliónov eur. Podľa Ftáčnika na úrovni ZMOS i Únie miest Slovenska rozpočet na rok 2014 samosprávy odmietli. Ako uviedol, vláda uplatnila na mestá a obce rovnaké kritéria, každá z nich však má inú východiskovú situáciu.
Memorandum o zabezpečení finančnej stability podpísalo ZMOS s Vládou SR v októbri minulého roka. Podľa memoranda by mali obce nad dvetisíc obyvateľov v tomto roku zredukovať osobné výdavky o päť percent, ďalších 10 percent by mali ušetriť na výdavkoch na tovary a služby. Dôvodom je tlak na znižovanie deficitu verejných financií, ktorý Slovensko potrebuje stlačiť pod tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP).
Nesrovnal: Financovanie je zle nastavené
Predseda Komisie finančnej stratégie a pre správu a podnikanie s majetkom hlavného mesta Ivo Nesrovnal tvrdí, že „primátor Ftáčnik doteraz nepochopil, že problém Bratislavy sa systémovo dá vyriešiť iba na príjmovej a nie na výdajovej strane rozpočtu“. Ako ďalej pre Bratislavský kuriér uviedol, financovanie Bratislavy nastavené pred desiatimi rokmi, už podľa neho nezodpovedá jej súčasným potrebám a mestu nezostáva na jeho funkcie skoro nič. „Bratislava má nespravodlivo vysoký podiel solidarity so zvyškom Slovenska, nerieši sa problém obyvateľov s trvalým pobytom mimo Bratislavy, ktorí používajú bratislavskú infraštruktúru, ale dane platia do svojich domovských miest atď,“ zdôraznil Nesrovnal. Podľa neho primátor ignoruje jeho upozornenia a aj návrhy zastupiteľstva na systémové riešenie týchto problémov. „Navrhuje typicky úradnícke riešenia ako je pokračujúci výpredaj mestského majetku, najnovšie už aj pod cenu a zastavenie akéhokoľvek vlastného rozvoja. Čiastkové projekty z eurofondov tento trend nezvrátia. Navyše, pokračuje skryté zadlžovanie Bratislavy, prostredníctvom jeho dcérskych spoločností. V Júni 2013 malo mesto cca. 70 miliónov Eur nezaplatených faktúr a dlhuje stovkám podnikateľov. Narastajúce výdavky dosiahli bezmála 130 percent príjmov. Do dnešného dňa nie je inventúra majetku, nefunguje vnútorná kontrola a nie je schválený záverečný účet za rok 2012. Bratislave dlhodobo pomôžu iba systémové riešenia,“ dodal Ivo Nesrovnal.
(sita, rl)