Ako vznikla myšlienka napísať knihu o výnimočných stavbách tzv. dlhého storočia?
Kniha vznikla ako voľné pokračovanie publikácie, ktorá je venovaná komplexne architektúre 19. storočia na Slovensku a vznikla v spolupráci s pani redaktorkou PhDr. Magdalénou Fazekašovou a taktiež s mojou kolegyňou a zároveň mamou, docentkou Elenou Lukáčovou. Je to vlastne výber najvýznamnejších stavieb 19. storočia na Slovensku. Kniha je výsledkom dlhodobého bádania v archívoch, fotografickej dokumentácii či pozostalostiach architektov prípadne objednávateľov stavieb. Myšlienka vychádza zo systematického dopĺňania vedomostí o architektúre 19. storočia na Slovensku. Toto obdobie bolo bohužiaľ zaznávaným, málokto sa mu venoval a ani v súčasnosti nie je také populárne ako iné obdobia. Je čo dopĺňať, pretože biele mapy sú tam stále.
Čo všetko zahŕňa vytvorenie takejto publikácie?
Okrem návštevy archívov rôznych druhov je to terénny výskum. Mojim pôvodným zámerom bolo, že by sa v knihe objavilo približne sto stavieb z tohto storočia, pretože architektúra tohto obdobia je veľmi rozmanitá. Ich stavebno-technický stav je žiaľ veľmi žalostný a mnohé z nich už ani nestoja.
Každú zo stavieb, ktoré sa dostali do tohto užšieho výberu bolo treba navštíviť a zdokumentovať. V súvislosti s architektúrou 19. storočia sú dôležité osobnosti, ktoré ju tvorili. Neboli to len architekti, ale aj samotní objednávatelia, ktorí často vstupovali do tvorby architektúry, do konceptu konkrétnej stavby, boli to často rovnocenní partneri architektov.
Ako dlho trvala práca na tejto publikácii?
Zbieranie materiálu aj v súvislosti s už spomínanou predchádzajúcou publikáciou bola pre mňa takmer dvadsať ročná práca, je to vlastne celá moja profesionálna dráha. Čo sa týka tejto knihy, rodila sa asi dva roky, čím myslím vytvorenie celého konceptu. Konkrétne písanie bolo otázkou troch - štyroch mesiacov. Najväčší problém bol samozrejme s finančným zabezpečením, myšlienkový koncept a text sa zrodili rýchlo, hľadali sa však peniaze.
Čo si máme predstaviť pod pojmom „dlhé storočie“, ktoré je v názve tejto knižky?
Väčšina ľudí, keď počujú pojem architektúra 19. storočia, si predstavia vymedzenie rokov 1800 až 1900. Ono to však takto celkom nie je, pretože vývoj na Slovensku samozrejme nadväzoval na predchádzajúcu vývojovú líniu. Mali sme tu doznievanie baroka, slohu, ktorý predchádzal klasicizmu. Ten práve odštartoval to dlhé 19. storočie a jeho prvé ozveny v podobe návratu k antickým ideálom tu boli už pred rokom 1800. Preto kniha začína Primaciálnym palácom v Bratislave, ktorý je epilógom baroka a zároveň prológom klasicizmu. Keď sa posunieme na koniec 19. storočia, tak vidíme, že historizujúce slohy, a následne nastupujúca secesia či moderna presahujú výraznejšie aj do prvých desaťročí 20. storočia.
Pre akého čitateľa je knižka určená?
Táto kniha bola písaná s úmyslom osloviť odbornú, ale i laickú verejnosť. Reakcie, ktoré zatiaľ mám, nasvedčujú tomu, že sa mi to snáď aj podarilo. Chcela som podať jednak základné informácie o výnimočných stavbách tohto obdobia, tiež však naznačiť kontext európskeho vývoja, ale aj priblížiť osudy tvorcov danej stavby.
Spomenuli ste, že do knižky sa nedostali všetky výnimočné stavby, ktoré by ste tam chceli mať. Ktoré konkrétne vás najviac mrzia?
V rámci celého Slovenska samozrejme nebolo možné zaradiť všetky skvosty architektúry 19. storočia. Ako som už spomínala, sústredili sme sa na dodnes existujúce stavby. Z Bratislavy by som spomenula Blumentálsky kostol, podobných sakrálnych stavieb by sa tam dalo umiestniť mnoho, bohužiaľ, bolo to limitované finančnými možnosťami knihy. Taktiež by som rada venovala pozornosť i budove Reduty. Rovnako z mimobratislavských stavieb by to bol kaštieľ vo Veľkých Uherciach, ktorý je žiaľ v katastrofálnom stave, ale je to vôbec druhý neogotický kaštieľ v Uhorsku. Tu je zaujímavý aj príbeh architekta i mecenáša tejto stavby, takže toto ma tiež mrzí.
Aké máte plány?
Bratislava 19. storočia by bola zaujímavá, mám zmapovanú tvorbu niekoľkých generácií architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov Feiglerovcov. Oni sa od klasicizmu až po záver toho dlhého storočia výrazne podieľali na stavebnom obraze Bratislavy. Momentálne sa tiež intenzívne venujem osobnosti Milana Michala Harminca, jeho pozostalosti, z čoho by sa taktiež mohla nejaká monografia zrodiť, ale to je beh na dlhé trate.
Ako architekta sa venujete 19. storočiu, máte nejakú výnimočnú stavbu aj zo súčasnej architektúry Bratislavy?
Pozriem sa na to očami človeka, ktorý má vzťah k histórii a obnove pamiatok, pretože aj v tejto problematike sa na Fakulte architektúry STU pohybujem. Je to napríklad rekonštrukcia Bratislavskej radnice alebo rekonštrukcia Bratislavského hradu, nie sú to stavby súčasnej modernej architektúry, ale sú to pre mňa veľmi významné počiny.
Záverom by som sa chcela by som touto cestou chcela poďakovať pani Dr. Magdaléne Fazekašovej a vydavateľstvu TRIO Publishing, veľmi dobre sa mi s ňou i s pani redaktorkou Otíliou Škvarnovou spolupracovalo, moja vďaka taktiež patrí grafikovi a fotografovi tejto knihy a všetkým, ktorí mi sprístupnili materiály v archívoch a umožnili moje bádanie.
Peter Janovický
