Mestské časti Bratislavy po roku opäť dostali šancu čerpať dotáciu od Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) na opravu, resp. budovanie komunikácií. Ide o úctyhodnú sumu – jeden milión eur, ktorá má byť rozdelená medzi 17 mestských častí rovnakým dielom. Na jednu mestskú časť teda vychádza zhruba 60-tisíc eur. Na spôsobe deľby i použitia dotácie sa starostovia dohodli na dnešnom rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy.
Starostovia sa jednoznačne zhodli v tom, že dotácia má byť použitá na opravu či budovanie komunikácií tretej a štvrtej kategórie, ktoré sú v kompetencii mestských častí. O ktoré komunikácie pôjde konkrétne, bude predmetom rokovania so spoločnosťou Regionálne cesty Bratislava už na budúci týždeň. Dôležité je, že v prípade potreby budú môcť mestské časti pridružiť k dotácii aj vlastné financie, upozornil predseda združenia, starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa. Dotáciu však treba vyčerpať do konca kalendárneho roka.
Návrh VZN na nakladanie s odpadom má slabiny
K návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta o nakladaní s odpadom majú mestské časti celý rad vážnych pripomienok. Viaceré z nich starostovia ventilovali na rokovaní regionálneho združenia. Predovšetkým navrhovaný spôsob likvidácie zeleného odpadu. O ňu sa majú postarať mestské časti, pritom tie sa často – najmä pod tlakom občianskej kritiky - starajú aj o plochy, ktoré im mesto nezverilo do kompetencie. Záhorská Bystrica, Rusovce či Podunajské Biskupice našťastie majú možnosť zbavovať sa zeleného odpadu v súčinnosti s pôdohospodárskymi družstvami. „Likvidujeme ho, ale je to služba za mesto,“ tvrdí starosta Rusoviec Dušan Antoš. Okrem toho považuje za scestné, aby za likvidáciu bioodpadu, vrátane kuchynského, boli takisto zodpovedné mestské časti. Navyše, podotkol, budovanie kompostární je v kompetencii mesta. Starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová zas poukázala na to, že územný plán ani nedovoľuje tejto mestskej časti budovať kompostáreň.
Nové nariadenie o nakladaní s odpadom by malo byť schválené v júni, aby prvým júlovým dňom mohlo vstúpiť do platnosti. Regionálne združenie ho odporúča schváliť až po zapracovaní pripomienok mestských častí. Vzhľadom na množstvo pripomienok však zaznievajú pochybnosti, či sa nariadenie podarí schváliť v požadovanom termíne. Na druhej strane sa ozvali hlasy, že lepšie bude schváliť dobré nariadenie po termíne ako zlé načas.
Starostovia urgujú VZN o miestnom poplatku za rozvoj
Uplatnenie zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý nadobudne účinnosť 1. novembra, si vyžaduje prijatie príslušného všeobecne záväzného nariadenia. Starostom mestských častí však chýbajú informácie, v akom stave je jeho príprava. Viacerí majú obavy, že viazne. Regionálne združenie preto odporúča, aby mesto začalo urýchlene pracovať na návrhu VZN, keďže pred rokovaním v mestskom zastupiteľstve sa k nemu budú musieť vyjadriť aj miestne zastupiteľstvá.
Na svojej marcovej schôdzi sa združenie uznieslo na troch zásadných bodoch, ktoré by nariadenie malo obsahovať. A to jednotnú sadzbu miestneho poplatku za rozvoj na území celého mesta, maximálnu sadzbu 35 eur za meter štvorcový a deľbu výnosu z poplatku v pomere 32 percent pre mesto a 68 percent pre mestské časti. Pritom zo zákona výnos z poplatku sa má použiť tam, kde bol vybraný.
„Dôležité je, aby nariadenie bolo prijaté včas,“ tvrdí predseda združenia. Na druhej strane poukázal na to, že peniaze nemusia byť použité v tom istom roku, ako sa vyberú: „Môžu sa kumulovať na účte i viac rokov, aby sa potom použili na finančne náročnejšiu investíciu.“
Zdroj:
Alžbeta Klesnilová
Tlačová tajomníčka RZ MČ BA
