Podľa neho bude mestská časť vyberať poplatok v maximálnej výške, a to pri všetkých stavbách. Sadzba poplatku za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území Ružinova tak bude 35 eur pri stavbách na bývanie, pri stavbách na pôdohospodársku produkciu, pri priemyselných stavbách či ostatných stavbách.
      Výber miestneho poplatku za rozvoj v Bratislave schválili mestskí poslanci ešte v decembri 2016. Netýkala sa ho však ešte novela zákona o miestnom poplatku za rozvoj, ktorú v ten istý mesiac schválila Národná rada SR a následne novelu podpísal prezident SR Andrej Kiska. Bratislavskí starostovia sa následne na rokovaní Regionálneho združenia mestských častí Bratislavy začiatkom januára tohto roka zhodli na tom, že miestny poplatok za rozvoj by sa mal na území bratislavských mestských častí vyberať v rovnakej výške, v akej ho schválilo v decembri 2016 mestské zastupiteľstvo. O tom, či sa tak aj stane, rozhodujú jednotlivé miestne zastupiteľstvá. Príjem z poplatku môžu samosprávy použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
      Všeobecne záväzné nariadenie o miestnom poplatku za rozvoj schválili už napr. v Starom Meste a Dúbravke. V týchto mestských častiach bude sadzba poplatku pri stavbách na bývanie 35 eur, pri stavbách na pôdohospodársku produkciu desať eur, pri priemyselných stavbách 25 eur a ostatných stavbách 35 eur.