"Dreviny sú súčasťou živého ekosystému v hlavnom meste, ktorý sa neustále mení a je ovplyvňovaný rôznymi antropogénnymi vplyvmi. Preto je potrebné pravidelné hodnotenie drevín, aby sme sa o ne mohli adekvátne starať," uviedla pre TASR Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu.
      Po vypracovaní by sa mal dendrologický posudok vyhodnotiť tak, aby bola zároveň určená potrebná starostlivosť o existujúce dreviny. S tým by podľa Vnenkovej malo súvisieť následne aj schválenie finančných prostriedkov. Napriek tomu, že dendrologický posudok chce dať vypracovať mestská časť, tá si zároveň myslí, že vypracovať by ho malo dať mesto. "Sad je vo vlastníctve hlavného mesta," podotýka Vnenková. S tým však bratislavský magistrát nesúhlasí a v tejto súvislosti oponuje, že Sad Janka Kráľa je v správe mestskej časti. "Preto v Sade Janka Kráľa zabezpečuje starostlivosť a údržbu zelene a všetky práce a povinnosti s tým spojené mestská časť Petržalka. Týka sa to aj dendrologických posudkov," skonštatovala pre TASR hovorkyňa mesta Ivana Skokanová s tým, že mesto môže investovať financie len do objektov a priestorov, ktoré má v správe.
      V súčasnosti zatiaľ nie je známe, kedy by mohol byť dendrologický posudok spracovaný, ani kedy by mohli byť známe výsledky a aktuálny stav drevín. Keďže však ide o historickú zeleň, odbornú a metodickú pomoc by mal poskytnúť aj Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava. Ten je miestnym a vecne príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý v tejto súvislosti vydal rozhodnutie a záväzné stanovisko, na základe ktorého by mala miestna samospráva nechať vypracovať predmetný posudok. Ten by mal byť podľa jeho požiadaviek spracovaný do konca roka 2018.
      Doba vypracovania dendrologického posudku bude podľa riaditeľa KPÚ Petra Jurkoviča závisieť od viacerých faktorov, od rozlohy parku a množstva stromov, až po počet ľudí zapojených do celého procesu. Vplyv bude mať tiež fakt, či sú stromy geodeticky zamerané, alebo či bola v minulosti spracovaná inventarizácia. "V Sade Janka Kráľa bol vypracovaný takýto dokument približne pred vyše desiatimi rokmi a ak by sa len aktualizoval, mohlo by to trvať kratšie. Celkovo odhadujeme, že za jeden mesiac by sa dal spracovať dendrologický posudok, ale môže to byť aj dlhšie," povedal pre TASR Jurkovič.
      V tejto súvislosti zároveň podotýka, že v parku sa každoročne v rámci pravidelnej údržby vykonáva výrub suchých, chorých a výrazne poškodených nebezpečných stromov. Vzniká pritom povinnosť náhradnej výsadby, ktorú určuje príslušný orgán životného prostredia. Takáto výsadba je totiž podľa Jurkoviča potrebná aj z dôvodu trvalej udržateľnosti parku a obnovy jeho porastov. "V súčasnosti sa výsadba v parku uskutočňuje nekoncepčne, aj keď v dobrom úmysle. Výsadby v historickom parku je však potrebné robiť odborne, podľa plánu, resp. projektu výsadby," vysvetľuje Jurkovič. Ten je možné spracovať na základe rozboru súčasných parkových porastov, na čo slúži práve inventarizácia drevín alebo dendrologický posudok. Plán výsadieb by však mal podľa KPÚ zohľadňovať taktiež historický kontext kompozície parku s jeho dominantami, porastmi drevín, trávnikmi, priehľadmi a tiež druhovým zložením drevín.
      Sad Janka Kráľa nie je jedinou lokalitou, na ktorú mestská časť plánuje nechať vypracovať dendrologický posudok. V rámci Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mestskej časti na roky 2016 – 2023 je jedným z projektov aj postupné vypracovanie generelu verejnej zelene na území Petržalky.