Rušno bolo tentoraz na ostatnom zastupiteľstve pred šestnástou hodinou, kedy sa do predsália Zrkadlovej sály Primaciálneho paláca nahrnulo množstvo občanov. Mnohí prišli podporiťnajmä zriadenie mestskej prírodnej rezervácie Vydrica, ktorej prerokovanie ale primátor stiahol z rokovania. Do bodu vystúpenie občanov, sa tentoraz prihlásilo 16 ľudí, čo je slušný počet. Už na začiatku primátor Milan Ftáčnik avizoval, že dôjde asi len desiatich vzhľadom nato, že každý z vystupujúcich má na rečnenie čas tri minúty. Nemalý záujem o vystúpenia býva na zastupiteľstve vždy. Po uplynutí stanovenej polhodiny primátor nappokon poslancov požiadal o schválenie predĺženia bodu tak, aby mohli vystúpiť všetci prihlásení. Ai aj vzhľadom nato, že občania vyjadrovali nespokojnosť s tým, že na nich nepríde rad. Po hlasovaní sa však ukázala zarážajúca vec. Zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné. Prečo? Mnohí poslanci si totiž v bufete počas vystúpenia občanov užívali občerstvenie. Počas času, kedy Bratislavčania, ktorí si ich zvolili, mali jednu z mála možností ich verejne osloviť, sa v sále nachádzalo 22 poslancov. Po piatich minútach sa hlasovanie opakovalo, zastupiteľstvo už bolo uznášaniaschopné, ale len tesnou nadpolovičnou väčšinou, kedy ešte počas hlasovania primátor urgoval jednu z poslankýň, aby „rýchlo“ prišla a prezentovala sa. Je síce pravda, že zvuk z rokovacej sály sa prenáša aj do priestorov bufetu, to však nie je pre poslancov ospravedlnením. V čase keď sa na zastupiteľstve občania obracajú so svojimi žiadosťami o pomoc na poslancov, či primátora priamo, z očí do očí, malo by byť ich povinnosťou tam sedieť. Veď ich oslovujú voliči, vďaka a kvôli ktorým tam sú. Mali by teda v rokovacej sále všetci sedieť a počúvať. Síce im to nediktuje povinnosť, ale malo by aspoň svedomie.

(pj, rl)