V diskusnej relácii Tablet.TV sa na tom zhodli poslanci bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ) Dana Čahojová (Bratislavský klub) a Slavomír Drozd (Klub pre Bratislavu).
      Poslanci sa vyjadrovali k návrhu všeobecne záväzného nariadenia (VZN), určujúceho pravidlá parkovania v hlavnom meste, o ktorom má rozhodovať bratislavský parlament už v stredu 16. novembra. Jednou z hlavných výčitiek, ktoré poslanci v tejto súvislosti vyslovujú je, že mesto návrh nedostatočne odkomunikovalo s verejnosťou. "V súčasnosti si ľudia myslia, že ide iba o ďalší poplatok mestu bez toho, aby sa im tento poplatok vrátil v podobe väčších parkovacích kapacít či kvalitnejšej MHD," upozornila Čahojová. Drozdovi chýba i  jasnejšie nastavenie systému. "Magistrát sa akoby chce pustiť do hry, o ktorej nikto poriadne nevie, ako sa hrá," okomentoval pred kamerami návrh regulácie, ktorý chce predložiť mesto.
      Členka Bratislavského klubu v MsZ v tejto súvislosti upozornila na to, že napríklad nie je jasné, aké budú pri zavádzaní systému vstupné náklady mestských častí a či pomer príjmov a prevádzkových nákladov bude pre miestne samosprávy vôbec rentabilný. "Ak mestské časti stratia po prijatí celomestskej parkovacej politiky príjmy z  vyhradených parkovacích miest, budú vôbec schopné pokryť zvýšené náklady na prevádzku jednotného parkovacieho systému?" položila otázku poslankyňa, ktorá je zároveň starostkou Karlovej Vsi.
      Drozd doplnil, že nezodpovedané ostávajú aj otázky, týkajúce sa napríklad účelových ciest, ako sú vnútrobloky, presunu magistrátnych komunikácií do správy mestských častí za účelom vybudovania parkovacích plôch, ale aj vymožiteľnosti dodržiavania pravidiel. "Ak budú tí, ktorí si zakúpia abonentskú kartu vidieť, že nerezidenti aj tak parkujú na miestach, na ktorých nemajú byť, prípadne parkujú hocikde bez toho, aby za to boli postihovaní, budú sa oprávnene pýtať, na čo je to dobré?" podotkol mestský a zároveň i miestny poslanec v Ružinove.
      Obaja diskutéri sa zhodli v tom, že zavádzanie celomestskej parkovacej politiky by malo byť súčasťou komplexného systémového riešenia dopravy v meste. "Súčasne so spoplatnením parkovania by malo prísť aj ku krokom, ktoré Bratislavčania budú vnímať ako kvalitatívny posun, v rámci MHD či parkovacích kapacít," upozornila Čahojová. Podľa Drozda je potrebné pristupovať k opatreniam, ktoré budú sledovať víziu do budúcnosti. "Napríklad sa nestarať sa iba o to, aby opotrebované autobusy MHD nahradili nové, ale aj o to, ako zvýšiť kapacitu vozového parku. Nehovoriť iba o rekonštrukcii električkových radiál, ale aj o ich predĺžení na okraje Bratislavy, kde môžu vznikať záchytné parkoviská," vysvetlil. "Ak naozaj chceme aj prostredníctvom parkovacej politiky motivovať ľudí, aby miesto áut využívali verejnú dopravu, nemôžeme iba sanovať súčasný stav, ale aj kvalitatívne rozvíjať verejnú dopravu a celkový dopravný systém v meste," zdôraznil Drozd v diskusii Tablet.TV.
      Na základe svojich argumentov sa obaja poslanci stavajú skepticky nielen k samotnému aktuálnemu návrh VZN o dočasnom parkovaní na vymedzených úsekoch miestnych komunikácií, ale aj k tomu, či sa stane skutočne bodom stredajšieho rokovania MsZ. "Myslím si, že aj keď to ostane v programe, schvaľovanie sa odloží," uviedol Drozd. Na otázku, či sa týmto oddialením otázka celomestskej parkovacej politiky úplne "nepochová" v súčasnom volebnom období Drozd priznal, že čím bude bližšie k voľbám, tým bude téma politicky citlivejšia. "Možno ale práve to nám umožní pripraviť ten systém bez toho, aby vyvolával otázniky," upozornil Drozd. Výhodou podľa oboch poslancov sa napokon môže stať i to, ak sa do pilotných režimov rezidenčných parkovaní pustia jednotlivé mestské časti. "Ten systém si otestujú vo svojich podmienkach, a to môže byť potom benefitom pre prípravu celomestskej parkovacej politiky," zhodli sa poslanci MsZ.