V Bratislave by v budúcnosti nemali vyrásť budovy vyššie, ako je 111-metrová Národná banka Slovenska (NBS). Tento regulatív potvrdzuje aj návrh urbanistickej štúdie výškového zónovania hlavného mesta, ktorý v pondelok (24.10.) predstavili pracovníci magistrátu verejnosti. Podľa primátora Bratislavy Iva Nesrovnala má táto štúdia vniesť pravidlá a dať odpoveď na urbanistický obraz mesta.
      Urbanizmus vníma ako vkladanie hodnôt do územia a vytváranie komunity. V rámci návrhu štúdiu je momentálne mesto v procese participácie s verejnosťou a rokovať o nej bude aj s dotknutými orgánmi. "Na to, aby sa potom výšková regulácia stala záväznou, bude potrebné, aby ju schválilo mestské zastupiteľstvo ako súčasť územného plánu," podotkol primátor.
      Z analýz podľa štúdie vyplýva, že súčasný stav situovania výškových budov v Bratislave je nekoncepčný, nerešpektuje celomestské a často i lokálne kompozičné väzby a ani danosti morfológie terénu. "Cieľom štúdie je vyhodnotiť jestvujúci stav a stanoviť lokality vhodné na dokomponovanie výstavbou výškových budov," píše sa v dokumente. Ten počíta sa troma variantmi riešenia.
      V nultom variante výška hladín v rozvojových územiach zodpovedá regulácii v zmysle platného Územného plánu hlavného mesta. Aplikovaných je všetkých päť hladín zástavby, ktoré vychádzajú zo stavu stavebnej štruktúry na území mesta. Podľa magistrátu pri tomto variante sa nevyžaduje zmena regulácie funkčných plôch.
      Variant 1 stanovuje výškové hladiny vo väčších logických celkoch. Sú v ňom aplikované štyri hladiny zástavby okrem piatej – najvyššej, a to 32-46 metrov. V kompaktnom meste je stanovená pre oblasť Pamiatkovej rezervácie Bratislava výšková hladina 11-18 metrov a pre ostatné územie je navrhovaná ucelená hladina 18-25 metrov, zodpovedajúca stavu výšok objektov v rámci pamiatkovej zóny.
      Vo Variante 2 sú aplikované štyri hladiny zástavby okrem piatej najvyššej 32-46 metrov. Druhá najvyššia hladina 25-32 metrov je navrhovaná len v mestskej časti Petržalka ako hladina umožňujúca dotvorenie charakteristickej sídliskovej zástavby. Pre oblasť Pamiatkovej rezervácie Bratislava je stanovená výšková hladina 11-18 metrov. V západnej, severnej a východnej časti mesta sa navrhujú len hladiny od 11 do 25 metrov. Hlavné mesto upozorňuje, že nakoniec výsledný variant môže vzniknúť aj kombináciu všetkých troch návrhov.
      Primátor by chcel, aby boli výškové budovy sústredné na jednom mieste a mimo centra mesta. "V Bratislave to ale nie je možné, pretože prechádzajúci vývoj bol tak chaotický. Minulosť zmeniť nevieme, ale aspoň vieme vniesť poriadok do toho, čo príde," skonštatoval Nesrovnal. V meste je podľa jeho slov niekoľko lokalít, kde by výškové budovy mohli vyrásť, a to v zóne Chalupkova či v Petržalke.
      Mestský poslanec a architekt Branislav Kaliský považuje za pozitívne, že sa niekto na magistráte začal venovať problematike výškovej zástavby, ale podľa neho chýba zber dát. "Urbanizmus a architektúra to nie sú dohady, je to normálna veda vychádzajúca z dát," povedal. Ako tvrdí, štúdia musí úplne odignorovať Územný plán Bratislavy, ktorý je podľa neho zlý. Výšková regulácia v meste má podľa jeho slov budúcnosť, ale nie je to ešte tento dokument. Zároveň nerozumie, prečo by mala byť v budúcnosti maximálna výška budov len 111 metrov, pretože nevie, z čoho tento limit vychádza. "To, že je tu blok z výšok je podľa mňa preto, že to, čo doteraz vzniklo, je nekvalitné. Je to skôr o kvalite architektúry než o tom, či bude stavba vysoká 111 či 200 metrov," skonštatoval.