Bratislavskému publiku ju predstaví Medzinárodný festival filmových klubov Febiofest. "Projekt je reakciou na vzostup pravicového extrémizmu, ktorý do našej spoločnosti zasieva strach, agresivitu, xenofóbne a homofóbne prejavy a svojimi zjednodušenými populistickými receptami si získava sympatie najmä mladej generácie," vysvetlila Eva Filová, garantka projektu, filmová historička a pedagogička Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
      Na festivalové plátno sa tak dostane aj vôbec prvá filmová bilancia s vojnovým Slovenským štátom v našej kinematografii. Nemilosrdnú obžalobu kolaborantského režimu vytvoril už rok po skončení druhej svetovej vojny Ján Kadár, jeden z režisérov oscarového Obchodu na korze. Krátky strihový film Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! vypovie o fašistických zločinoch Tisovej vlády. "Zámerom projektu je posilnenie historického povedomia, scitlivenie vnímania a porozumenia starým aj novým reprezentáciám kľúčových tém, akými sú: mediálna manipulácia, rasová a etnická neznášanlivosť, nacionalizmus, strach z inakosti, náboženská intolerancia, holokaust, politická moc či život v exile," ozrejmila Filová, ktorá bude viesť komentované festivalové prehliadky Obrazov (proti) extrémizmu.
      Pôjde tiež o medzigeneračný dialóg filmov vytvorených slovenskými dokumentaristami v rokoch 1946 až 1989 a snímkami študentov VŠMU vytvorenými po roku 1995. V rámci kapitoly Diktatúry tak v pásme ku Kadárovmu dokumentu ako "dvojičku" premietnu snímku Maroša Beráka z roku 2009 Meine Wehrmacht. Tá ukazuje ľudí na Slovensku, ktorí majú zvláštnu záľubu - nacizmus. S priam fetišistickým zanietením hovoria o kráse nemeckých uniforiem, nemeckej armády, nemeckých zbraniach 2. svetovej vojny.
      "Vyzeralo to skoro ako hra. Vari všade na svete sa hrajú deti na vojakov," znie vo filme Maličká ríša, ktorý v roku 1964 nakrútil dlhoročný pedagóg FAMU, režisér Antonín Navrátil. Jeho strihový film o dôsledkoch fanatického nacionalizmu, uplatňovaného fašistickým režimom Slovenského štátu, patrí k jeho najlepším snímkam. Svojím vyhraneným názorom si však film vyslúžil niekoľkoročný pobyt v trezore.
      Vyžehlené uniformy, tvrdý výcvik a kult vodcu ukáže aj dokument Toto nie je hra režiséra Dominika Jursu z roku 2014. Mladý filmár zachytil intenzívny výcvik skupiny -násťročných mladíkov, ktorí si hovoria Slovenskí branci. S maketami samopalov na ramenách a s nacionalistickými heslami na perách sa cvičia pre boj so zatiaľ neznámym nepriateľom. Snímka si kladie aj otázku, či je to len "mladícka" hra na vojnu, alebo spôsob zmýšľania, ktorý rezonuje slovenskou spoločnosťou.
      Obrazy (proti) extrémizmu začali vznikať po parlamentných voľbách, keď sa pedagógovia Katedry audiovizuálnych štúdií Filmovej a televíznej fakulty VŠMU rozhodli upozorniť na vzrastajúci extrémizmus na Slovensku. Prostredníctvom ôsmich kľúčových tém - rasová a etnická neznášanlivosť, náboženská intolerancia, nacionalizmus, politická moc, holokaust, mediálna manipulácia, život v exile, strach zo sexuality a z inakosti konfrontujú minulé a súčasné podoby extrémizmu v slovenskej kinematografii. Výsledkom má byť DVD so staršími filmami z archívu Slovenského filmového ústavu (SFÚ) a s krátkymi filmami študentov VŠMU, ktoré doplnia sprievodné texty určené najmä pre stredoškolákov - budúcich prvovoličov. Vybrané pásmo štyroch filmov z projektu si budú môcť pozrieť festivaloví diváci v sekcii Zrkadlo minulosti.
      Bratislavský Febiofest sa uskutoční od 2. do 8. marca, do 7. apríla bude putovať do ďalších desiatich slovenských miest.
      TASR poskytla informácie PR manažérka festivalu Zuzana Kizáková.