V Rusovciach sa v minulosti nachádzali bohato rozvetvené mohutné dunajské ramená oddeľujúce viaceré ostrovy. Na úrovni rusovských ostrovov sa ešte na konci 19. storočia nachádzalo šesť lodných mlynov, čo je dokladom sily akú v daných miestach mal prúd tohto dunajského ramena.
Zásadná zmena vodného režimu ramien nastala pri realizácii stavby Vodného diela Gabčíkovo. Podľa pôvodného projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa mali stať ostrovy aj rameno súčasťou Hrušovskej zdrže – územie sa malo vyrúbať a zatopiť. Vzhľadom na hodnotu tohto územia ako aj blízkosť zdrojov pitnej vody sa od tohto plánu upustilo a územie sa stalo poldrom (nachádza sa pod úrovňou hladiny vody vo vzdutej časti Dunaja). Pri bežných hladinách v Dunaji sú ostrovy a rameno od rieky oddelené nízkou hrádzou na brehu, pri vysokých vodných stavoch Dunaj nízku hrádzu prelieva a územie je zatápané.
Ostrovy v Rusovciach majú na časti územia ráz pralesa. Je možné tu nájsť porasty topoľov a vŕb mohutných rozmerov, a bujný les s desiatkami rôznych druhov drevín, aký nemá na slovenskom úseku Dunaja obdobu. Tento fakt ako aj prítomnosť viacerých vzácnych druhov živočíchov boli dôvodom vyhlásenia prírodnej rezervácie Dunajské ostrovy, ktorá zahŕňa aj niektoré zvyšky ramien z pôvodného rozsiahleho ramenného systému. Rezervácia bola vyhlásená v roku 2002, ale až po dlhých jedenástich rokoch sa Rusovské rameno vďaka spolupráci ochranárov a vodohospodárov dočkalo úprav, ktoré významným spôsobom zlepšia jeho ekologické vlastnosti.
Cieľom úprav, ktoré sa na ramene v týchto dňoch dokončujú je obnova kontinuity prepojením v minulosti umelo izolovaných častí ramena. V ramene sa nachádzali štyri prehrádzky z kameňa a betónu, ktoré tvorili bariéru pre tečúcu vodu aj migrujúce živočíchy.
Matúš Kúdela z Katedry zoológie PriF UK vyzdvihol prínosy revitalizačného opatrenia: „Vďaka odstráneniu všetkých priečnych bariér a vďaka opätovnému napojeniu viacerých priľahlých mokradí na ramenný systém došlo k zlepšeniu podmienok pre vodné druhy živočíchov, ryby majú opäť možnosť sa dostať na niektoré svoje prirodzené neresiská a vzácne druhy vtákov sa cítia bezpečnejšie na izolovaných ostrovoch. Svoje útočisko tu možno opäť nájde aj vták roku 2014 – bocian čierny, ktorý z Dunajských luhov v posledných rokoch takmer vymizol. Dôležitou úlohou realizovaných opatrení je možnosť lepšieho preplachovania ramien tečúcou vodou pri vyšších vodných stavoch, a nie ich sústavné zanášanie naplaveným materiálom ako tomu bolo doposiaľ.“
Práce na odstránení prehrádzok v Rusovskom ramene boli realizované vďaka medzinárodnému projektu
LIFE + Ochrana vtáctva Podunajska (LIFE07 NAT/SK/000707) podporenému Európskou komisiou a Ministerstvom životného prostredia SR. Na projekte od roku 2009 v rámci Slovenska úspešne spolupracuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Vodohospodárska výstavba, š.p. a Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Dokončenie prác v oblasti Rusovského ramena a ostrovov je plánované na piatok 28.2.2014.
„V posledných dvoch rokoch sa nám spoločne s ochranármi z BROZ podarilo dokončiť niekoľko pre Dunaj a Dunajské luhy veľmi podstatných revitalizačných opatrení – prepojenie Rusovského ramena je jedným z nich. V podobných aktivitách budeme aj naďalej pokračovať – najbližšie vytvorením biokoridoru v oblasti Bakanských ramien, ale aj zatiaľ jednou z najväčších environmentálnych akcií na Dunaji, ktorou je sprietočnenie Veľkolélskeho ramena. Začiatok prác na oboch lokalitách pripravujeme na začiatok marca 2014“, uviedol generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, š.p. Ing. Ladislav Lazár.
Ako povedal manažér projektu Tomáš Kušík: „Jarné obdobie, ktoré patrí v lužnej krajine medzi tie najkrajšie
a už teraz vytvára v okolitých lesoch koberce snežienok a nádhernú vôňu medvedieho cesnaku, bude mať pre Rusovské rameno a jeho ostrovy nielen nádych jari, ale aj nového začiatku. Už počas najbližšieho vegetačného obdobia budú mať živočíchy možnosť vyskúšať si staronové Rusovské rameno bez bariér.“
Týmto však snahy ochranárov a vodohospodárov v tejto oblasti nekončia. Zámerom do budúcnosti je úplné sprietočnenie Rusovského ramena jeho opätovným napojením na Dunaj. V súčasnosti sa rameno plní iba vďaka priesakom z Dunaja alebo pri vysokých vodných stavoch.
