Muži, ktorí celý život zasvätili vlakom, dávajú príklad nejednému mladému remeselníkovi. Každý deň chodia domov ukonaní a špinaví od sadzí, no aj tak sa vo voľnom čase vyberú do starého depa, aby opäť oživili skutočné legendy železníc – historické lokomotívy. V očiach majú povestnú iskru, ktorá hovorí, že ťažká práca má zmysel.
Zaujímalo nás, ako sa na to pozerajú ich najmilší. Takmer všetok čas predsa títo muži trávia na cestách či v depách po celom Slovensku. „Rodina a priatelia ma vždy podporovali, pri takýchto remeslách to však nie je pravidlo. Ja ale viem, že to má zmysel. Ako otec chápem, že svojou prácou pomáhame zachovávať dôležité hodnoty pre ďalšie generácie,“ myslí si Peter Mihalovič z Klubu priateľov histórie železničnej dopravy.
Pri pohľade na jednu z najstarších lokomotív, ktorú v železničnom depe v Rači majú, Petra pochopí asi každý. Ešte v roku 1989 ju priviezli z Maďarska, najstaršia pôvodná súčiastka na rušni pochádza z roku 1908. Podstatnú časť lokomotívy totiž nadšenci počas rokov nahradili novšími modelmi, niektoré si museli nechať vyrobiť na zákazku.
Krásu tradičného remesla reprezentujú takéto nádherné stroje, ktoré sa už železničiarom podarilo opraviť. Využívajú ich na to, aby robili radosť iným. Organizujú rôzne výlety a prehliadky, za čo im patrí veľké ďakujem. Dobrovoľníci sa tak konečne môžu pýšiť nielen tým, akú poctivú prácu vykonali, ale na pracovnom odeve už hrdo nosia aj špeciálne ocenenie od velkopopovického sládka.
„Rozhodli sme sa železničiarov oceniť, pretože k práci a svojmu remeslu pristupujú s úctou, rovnako ako my v pivovare. Svojou poctivou prácou robia radosť ľuďom a my veríme, že sme tentokrát naopak potešili my ich,“ uviedol sládok Vojtech Homolka. Prezradil aj to, aké osobné dôvody ho viedli k rozhodnutiu oceniť práve železničiarov.
„Ako malý chlapec som sa chodieval pozerať do pivovaru na vlaky, ktoré rozvážali pivo po celom Česku i Slovensku, ako aj na tie, ktoré privážali návštevníkov z Prahy. Vždy som obdivoval tú presnosť a zručnosť, akú zosobňuje práve taký zložitý stroj, akým je rušeň. Naši dedovia boli skutoční majstri, keď ho dokázali zostrojiť. No a páni z Klubu železničnej nostalgie a Klubu priateľov histórie železničnej dopravy si práve za pokračovanie v tomto krásnom remesle zaslúžia odmenu,“ vysvetlil sládok.
O tom, že si toto ocenenie vážia, svedčia aj slová Petra Kalla z Klubu železničnej nostalgie: „Pre remeselníka nie je väčšej cti, ako keď jeho prácu niekto pochváli. Gesto pána Homolku mi pripomenulo, prečo som svoj život zasvätil vlakom. Zo srdca ďakujeme, verím, že inšpirujeme aj ostatných a dokážeme, že remeslo má naozaj zlaté dno.“ Železnú krásku, ktorá sa stala pýchou železničiarskeho remesla, si každý fanúšik historických vlakov môže pozrieť v železničnom múzeu v rušňovom depe Bratislava-Východ.
