Už onedlho pristúpime k volebným urnám a zvolíme si svojich zástupcov do orgánov miest a obcí, starostov a primátorov. Pri tejto príležitosti sme sa pozreli na život v jednotlivých regiónoch Slovenska a na to, ako sa mení smerom od západu na východ.

Viaceré prieskumy potvrdzujú, že Slovákov trápi predovšetkým vysoká miera nezamestnanosti. Medzi jednotlivými regiónmi ale existujú neprehliadnuteľné rozdiely. Najdlhšie rady nezamestnaných nájdeme na úradoch práce v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, kde je bez práce každý piaty resp. šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ. Najnižšiu mieru nezamestnanosti naopak eviduje bratislavský región [len 5,2 %].

Mať zamestnanie je dôležité, naša životná úroveň ale závisí hlavne od toho, koľko si dokážeme zarobiť a čo si za to môžeme kúpiť. Najviac, v priemere cca 1 100 EUR v hrubom, zarábajú obyvatelia Bratislavského kraja. Naopak, najnižšie sumy vidia na výplatných páskach pracujúci v prešovskom regióne a to v priemere len 624 EUR mesačne. Nie každý Slovák ale pracuje a príjmy slovenských domácností sa tak skladajú okrem miezd zamestnancov a príjmov živnostníkov aj zo starobných dôchodkov či sociálnych dávok. Asi nie je prekvapením, že najvyšší hrubý mesačný príjem pripadá na 1 člena domácnosti v Bratislavskom kraji a to 565 EUR. Najnižší príjem, len 369 EUR, má každý mesiac k dispozícii člen domácnosti v Prešovskom kraji, teda v regióne, kde sú aj mzdy najnižšie. Obdobná situácia je aj v prípade výdavkov. Najvyššie ich v prepočte na 1 člena domácnosti eviduje Bratislavský kraj [501 EUR] a najnižšie zase Prešovský kraj [320 EUR]. Naprieč celou republikou ale platí, že príjmy aj naďalej prevyšujú výdavky slovenských domácností. Potenciálne najviac pritom dokážu každý mesiac usporiť domácnosti v Bratislavskom kraji [64 EUR na 1 člena] a najmenej v Žilinskom kraji [42 EUR].

Najvyššie vklady v bankách majú opäť obyvatelia Bratislavského kraja a to vo výške 16 018 EUR na hlavu. V tomto regióne sú tak vklady obyvateľstva v bankách približne 4 až 5 – násobne vyššie ako v ostatných regiónoch SR. A v porovnaní s najnižšími vkladmi v Prešovskom kraji [2 719 EUR na obyvateľa] je to až 6 – násobne viac. Obyvatelia bratislavského regiónu majú však nielen najvyššie vklady v bankách, ale aj najvyššie úvery a to až 13 099 EUR na osobu. Bankám tak dlžia v priemere 5 až 6 – násobne viac ako obyvatelia ostatných regiónov SR. V drvivej väčšine regiónov sú vklady obyvateľstva aj naďalej vyššie ako úvery. Výnimkou je iba Banskobystrický kraj, kde majú ľudia o niečo viac peňazí z bánk požičaných ako v nich uložených.

Zdroj: NBS, ŠÚ SR, prepočty analytického tímu Poštovej banky

Bývanie je najčastejší dôvod, kvôli ktorému idú Slováci do banky a požiadajú o úver. Najlacnejšie nehnuteľnosti sú v Nitrianskom kraji, kde nás 1 m2 vyjde v priemere na 582 EUR. Naopak, najdrahšie byty a domy predávajú v Bratislavskom kraji, kde ich cena dosahuje až 1 645 EUR za 1 m2 a je teda 2 až 3 – násobne vyššia ako v ostatných regiónoch. Pri cenách bytov a domov sú tak regionálne rozdiely ešte výraznejšie ako v prípade platov. Aj preto je ekonomická dostupnosť bývania najvyššia v Trenčianskom a Nitrianskom kraji, kde si obyvateľ z hrubého mesačného platu môže dovoliť kúpiť 1,19 resp. 1,16 m2 nehnuteľnosti. Naopak, najmenej si zo svojho platu môže dovoliť kúpiť priemerný Bratislavčan a to iba 0,67 m2 nehnuteľnosti. Na druhej strane je ale v Bratislave a jej okolí nižšia nezamestnanosť, a preto môže na kúpu bytu či domu pomýšľať viac ľudí.