Urbanistická štúdia nehovorí o konkrétnej predstave a využití územia na Kamennom námestí. "Urbanistická štúdia nie je nástroj, ktorý určuje vizualizáciu. Rieši iba základné limity toho, aké sú obmedzenia. To, ako má vyzerať Kamenné námestie, je úloha dvoch medzinárodných architektonických súťaží. Na tých sme sa dohodli aj s magistrátom. Súťaže majú pritom vychádzať práve zo záverov a odporúčaní štúdie," povedal Juraj Šaštinský zo spoločnosti Lordship a.s., ktorá je spolu so spoločnosťou Tesco stores vlastníkom pozemkov na Kamennom námestí. Ako povedal Šaštinský, urbanistickú štúdiu považuje za zodpovedný krok voči obyvateľom Bratislavy a vďaka nej je vylúčené, aby v budúcnosti z bloku Kamenného námestia vznikol nesúrodý zhluk bodov bez prirodzenej naviazanosti na okolie. Šaštinský tiež informoval, že architektonické súťaže chcú vyhlásiť po novom roku a určite nebudú kratšie ako pol roka.
Matej Siebert z architektonického ateliéru Siebert & Talaš povedal, že výsledkom urbanistickej štúdie sú odporúčania, ktoré hovoria o tom, čo zmeniť a korigovať. "Odporúčame, aby sa rešpektovala pôvodná historická stopa. Dôležité je, že výška zástavby musí ostať na úrovni okolitej zástavby, nechceme dovoliť, aby sa čokoľvek zvyšovalo. Ambíciou je zabezpečiť plnú funkčnosť, k čomu patrí kvalitné bývanie, obchody, reštaurácie, administratíva, ubytovacie zariadenia a súčasťou tohto územia musia byť aj kultúrne aktivity," povedal Siebert a dodal, že urbanistická štúdia neodporúča asanácie s výnimkou dočasných objektov. "Dnes nevieme, ako sa bude územie rozvíjať, to určí súťaž. Naša štúdia iba rieši podmienky a pravidlá na to, aby neprišli do súťaže extrémistické návrhy," povedal Siebert. Podľa štúdie sú tiež parkovacie plochy na námestí nedostatočné a mali by sa presunúť výlučne do podzemia. Kvalitnejšiu úlohu má zohrať aj verejná doprava. Šaštinský zároveň zdôraznil snahu dostať z námestia dočasné stánky a bagetérie postupným vypovedaním nájomných zmlúv živnostníkom. "Sú tu aj reklamy a bilbordy, ktoré sem nepatria, dokonca stavby, ktoré nie sú právoplatne skolaudované," povedal Šaštinský.
Ako povedal Andrassy, urbanistickú štúdiu môže pripomienkovať aj verejnosť na oficiálnej internetovej stránke Bratislavy, pričom nejde len o Kamennénámestie, ale aj širší priestor centra. "Cieľom je opäť pritiahnuť turistov do historickej časti mesta," povedal Andrassy, podľa ktorého by o prípadnom predajiKamenného námestia mohli mestskí poslanci rozhodovať na januárovom mestskom zastupiteľstve. Andrassy zároveň zdôraznil, že mesto bude mať pri rozhodnutí o rozvoji územia slovo veta. Ako sa vyjadril primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, verejné priestory na Kamennom námestí v Bratislave mesto predá investorovi len ak výsledok architektonickej súťaže prinesie lepšie riešenie, ako je dnešný stav námestia. Podľa Ftáčnika uznesenie o predaji bude podmienené tým, že mesto bude musieť odsúhlasiť výsledok architektonickej súťaže. "Keď budeme poslancom predkladať predaj Kamenného námestia, nepôjdeme s myšlienkou len predaja, ale predaja s podmienkou," vysvetlil Ftáčnik.
O predaji verejných priestorov na Kamennom námestí malo rozhodnúť mestské zastupiteľstvo ešte v októbri, ale po výzve aktivistov adresovanej primátorovi Milanovi Ftáčnikovi a mestským poslancom primátor tento bod zo zasadnutia zastupiteľstva stiahol. Proti predaju námestia sa postavili občianski aktivisti, okrem iného občianske združenie Archimera, iniciatíva Námestie pre ľudí, Cyklokoalícia, Spolok architektov Slovenska, Oddelenie architektúry ÚSTARCH Slovenskej akadémie vied (SAV) i aktivisti z Bratislava otvorene. V otvorenom liste vedenie mesta žiadali o okamžité zastavenie predaja námestia či o úplné zachovanie verejného vlastníctva a verejného charakteru Kamenného námestia. Podľa aktivistov by námestie malo revitalizovať mesto v spolupráci so širokou i odbornou verejnosťou.
Zo stanoviska zástupcov odbornej verejnosti, organizácií a iniciatív:
Pri súčasnom postupe magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy vo veci riešenia Kamenného námestia vznikajú nebezpečné precedensy, na ktoré je potrebné upozorniť. Plánovaný odpredaj námestia vopred vybranému investorovi a snaha zmeniť platný Územný plán zóny Dunajská na základe urbanistickej štúdie vypracovanej tým istým súkromným investorom sú veľmi neštandardné kroky, ktoré sa v demokratickej spoločnosti dajú len veľmi ťažko obhájiť.
Navrhovaný scenár narábania s Kamenným námestím, ktorý mesto predkladá, obsahuje niekoľko problematických aspektov:
1. Zmena Územného plánu zóny Dunajská podľa štúdie vytvorenej na objednávku súkromného investora s eminentným záujmom v území bez predchádzajúcej analýzy problému nezávislými odborníkmi je absolútne neprijateľným krokom. Obstarávanie územných plánov zón je v kompetencii Oddelenia tvorby územného plánu a dopravy, nie investora. Územný plán zóny je záväzný regulatív, ktorý má chrániť verejný záujem, a preto ho nie je možné riešiť na základe štúdie stelestňujúcej predovšetkým súkromný investičný záujem, ktorý nie je totožný so záujmami mesta a verejnosti.
2. Snaha mesta odpredať centrálny mestský priestor z dôvodu neschopnosti dobre spravovať svoj vlastný majetok je ďalším nebezpečným precedensom. Predaj za navrhovanú sumu, navyše bez súťaže, prinesie len krátkodobé zaplátanie finančnej situácie mesta. Prídu postupne na rad daľšie verejné priestory? Predá mesto postupne aj námestie Slobody či námestie SNP, ktoré sú rovnako zanedbané a predstavujú investične atraktívne lokality?
3. Zvýhodnenie jedného z účastníkov konania vo veci riešenia námestia a propagácia jeho investičných zámerov mestom sú neprijateľné. Mesto by malo brániť verejný záujem a potreby svojich obyvateľov. Prestavba verejného priestoru v centre mesta je závažný krok, ktorý sa nemôže udiať bez riadnej verejnej diskusie. Aké záujmy sa skrývajú za snahou o rýchly predaj námestia, bez širšej odbornej a verejnej diskusie?
4. Prezentovaný rozsah a limity urbanistickej štúdie, ktorú predkladá investor, nepočítajú so zachovaním komplexu obchodného domu Prior a hotela Kyjev. Zbúranie, či prestavba toho komplexu budú znamemať zánik významného diela, ktoré je širokou odbornou verejnosťou doma, ale aj v zahraničí, považované za jedno z kľúčových stavieb slovenského a stredoeurópskeho architektonického dedičstva. Historické jadro bratislavy tak opäť môže prísť o významnú dejinnú vrstvu, ktorá vytvára jedinečnú tvár nášho mesta.
5. Vzhľadom na polohu námestia v rámci štruktúry mesta, jeho verejný charakter a súčasné architektonické hodnoty považujeme za potrebné, aby prípadná obnova, rekonštrukcia resp. dotvorenie územia boli výsledkom širšieho odborného konsenzu a nielen realizáciou investičných ambícií bez účasti mesta, odborníkov (architektov, historikov…) a obyvateľov mesta.
Kamenné námestie je významný priestor, pri rozvoji ktorého by sme mali dosiahnuť dodržanie postupu, ktorý je štandardný pre demokratické spoločenstvá:
1. posúdenie situácie nezávislými odborníkmi, vypočutie obyvateľov a verejné diskusie
2. spracovanie stratégie rozvoja územia zo strany mesta (hlavná architektka, oddelenie územného rozvoja)
3. spracovanie podkladov k súťaži (hlavná architektka resp. oddelenie územného rozvoja), ktorú vyhlási mesto
4. prijatie rozhodnutia o budúcom riešení
5. až úplne nakoniec diskusia o prípadnom predaji mestského majetku za jasne stanovených podmienok vyplývajúcich z procesu
O organizátoroch:
Námestie pre ľudí je občianska iniciatíva architektov, študentov a dobrovoľníkov, ktorým záleží na tom, ako fungujú verejné priestory v našich mestách. Už od roku 2012 sa venujú zlepšeniu situácie na Kamennom námestí v Bratislave, ktoré je v súčasnosti jedným z najzanedbanejších verejných priestorov. Spolu s ľuďmi z miestnej komunity a spolu s ďalšími organizáciami sa priniesli počas tohto leta na námestie zaujímavé aktivity a zlepšovali jeho vzhľad, aby sa postupne stalo kvalitným a príjemným priestorom - miestom pre ľudí.
www.facebook.com/namestiepreludi
DOCOMOMO (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of the Modern Movement) je medzinárodná organizácia, ktorá sa zaoberá výskumom, dokumentáciou, propagáciou a ochranou pamiatok modernej architektúry. Slovenská pracovná skupina docomomo funguje súčasne ako združenie Spolku architektov Slovenska.
Cyklokoalícia je občianske združenie podporujúce rozvoj mestskej cyklistiky. Cyklokoalícia tiež monitoruje a pripomienkuje stav verejných priestorov, aby boli bezbariérové a vyhovujúce pre peších. Členmi Cyklokoalície sú najmä aktívni cyklisti, architekti a ľudia zaoberajúci sa verejnými priestormi a podporujúci lepšie podmienky pre mestských cyklistov a chodcov v Bratislave.
Bratislava otvorene (BAO) je iniciatíva aktívnych občanov Bratislavy, exitujúca od roku 2006. Jej členmi sú ľudia s dlhoročnými aktivitami v občianskej spoločnosti, ochranári apod., ktorí sa zaoberajú občianskymi a politickými témami - problémami slovenskej spoločnosti.
Občianske združenie Archimera založili v roku 2007 študenti Katedry architektonickej tvorby VŠVU. Združenie sa venuje osvete architetúry a propagácii architektonického dedičstva. Archimera spoluorganizuje projekt Opustená (re)kreácia v Trenčianskych Tepliciach, ako aj súťaže esejí o architektúre pre mladých autorov “Píše ti architektúra?”.
Oddelenie architektúry, Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave je vedecké pracovisko, ktoré sa zaoberá výskumom architektúry 20. a 21. storočia.
Spolok architektov Slovenska je občianske združenie. Členmi sú architekti a urbanisti, kritici a teoretici architektúry, výtvarní umelci, študenti a ď. SAS usporadúva súťaže Cena Dušana Jurkoviča a Cena prof. Lacka, udeľuje Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Vydáva časopisy Projekt Revue a Fórum architektúry, katalógy, zborníky, knihy. Poriada výstavy, prednášky. Pri SAS pracujú odborné zduženia (ZUUPS, DOCOMOMO) a občianske zoskupenie Platforma Staré mesto.
