Zámer je pokračovateľom projektu BAUM (Bratislava Umland Management), ktorej výstupom bola v minulosti urbanistická štúdia definujúca budúci rozvoj prihraničných bratislavských mestských častí a rakúskych obcí. Ambíciou projektu hradeného z eurofondov je vytvoriť spoluprácu Bratislavy s obcami Dolného Rakúska a spolkovej krajiny Burgenland napríklad pri takých témach, akými sú protipovodňová ochrana či rozvoj cezhraničnej infraštruktúry. Zámer pripravovaného projektu BAUM 2 dnes schválili bratislavskí mestskí poslanci.

Potrebu nadviazať spoločný dialóg a vytvoriť spoluprácu priniesli napríklad skúsenosti z minulosti pri povodniach. Ako vysvetľuje Marek Dinka z oddelenia obstarávania územnoplánovacích dokumentov bratislavského magistrátu, v čase povodní zasadali rôzne povodňové štáby v Bratislave i o niekoľko kilometrov vzdialenom rakúskom meste Hainburg a vôbec neboli koordinované. Vidieť to vraj napríklad aj pri postrekoch komárov, keď každá z obcí na brehoch Moravy robí iný postrek a tie potom nie sú účinné. Jednou z tém takejto spolupráce by mohlo byť aj vytvorenie cezhraničných autobusových liniek. „Existuje už jedna autobusová linka z Bratislavy do Hainburgu cez Wolfstahl. Táto linka si dokáže na seba zarobiť sama, nemusí byť dotovaná,“ vysvetľuje Dinka s tým, že na rakúskej i slovenskej strane je dopyt po zriadení aj ďalších takýchto liniek. Spoločný dialóg treba podľa neho otvoriť aj v celoštátnych témach, akými sú napríklad ropovod Bratislava – Schwechat či vybudovanie vodného diela v Bratislave. „Sú to témy, ktoré presahujú hranice mesta či regiónu a v podstate ich treba riešiť na celoštátnej úrovni. Iniciovať to môžu práve tieto obce,“ vysvetľuje odborník z bratislavského magistrátu. 

Spoločným bratislavsko-rakúským témam by sa mali venovať pracovníci v kancelárii, ktorú by zriadili na bratislavskom magistráte. V nej by sedel pracovník, ktorého by zamestnali i platili rakúski kolegovia a spolu s ním ešte zamestnanec bratislavského magistrátu. „Zabezpečovali by tú denno-dennú výmenu informácií medzi mestom a mestskými časťami na jednej strane a rakúskymi obcami na druhej strane,“ vysvetľuje ďalej Dinka. Zároveň by sa raz do roka stretli starostovia všetkých dotknutých mestských častí a prihraničných rakúskych obcí. Navyše by v rámci projektu BAUM 2 existovala aj odborná platforma zložená z odborníkov z Dolného Rakúska, Burgerlandu a Bratislavy, ktorí by sa na odbornej úrovni stretávali raz alebo dvakrát do roka a riešili by témy týkajúce sa územného plánovania a územného rozvoja. 

Hlavné mesto Bratislava spolu s rakúskymi obcami sa chcú pri projekte BAUM 2 uchádzať o peniaze z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, financovaný by mal byť z programu Cezhraničnej spolupráce Slovensko - Rakúsko 2014 až 2020. Výzvu v tomto programe by podľa Dinku mali spustiť v najbližších dňoch. Prvotné náklady bratislavská radnica odhaduje na približne 500-tisíc eur, pričom Bratislava bude platiť iba 5-percentnú spoluúčasť. 

Pokračovanie cezhraničného projektu sa však nepozdáva niektorým bratislavským poslancom. Kritizovali napríklad jeho predchodcu, podobný cezhraničný projekt, ktorý bol financovaný z predchádzajúceho programového obdobia. Jeho výstupom bola podľa bratislavskej radnice urbanistická štúdia, do ktorej bolo začlenených osem mestských častí Bratislavy a 14 rakúskych prihraničných obcí a je v nej zadefinovaný budúci rozvoj tohto územia. O prospešnosti pokračujúceho projektu dnes zapochyboval mestský poslanec Radoslav Olekšák. „Čo nám priniesol projektu BAUM 1?“ pýtal sa v diskusii. Pridal sa k nemu aj poslanec Radovan Jenčík, podľa ktorého sa projekt pripravoval úplne bezhlavo. Pokračovania cezhraničného projektu sa zastala poslankyňa Elena Pätoprstá. „Vidím tu možnosť z financií Európskej únie riešiť veľmi dôležité otázky,“ konštatovala v diskusii poslankyňa.

(SITA)