Prečo sa projekt volá New Stein? Veď pivovar už zanikol, nie?

Ivan Kubík: Ide o pracovný názov, ale ide aj o nadviazanie na tradíciu. Vždy sa napríklad hovorilo, že idem k Baťovi, nie do obuvi. A Stein je pamäť miesta. Aj keď z bývalého pivovaru zostal len názov, tak to pomenovanie Stein je z hľadiska zachovania genia loci, dôležité.

Vstupovali ste do určitého priestoru – okraj pamiatkovej zóny, historická prevádzka pivovaru, územný plán... Ako ste to museli zohľadniť?

Ivan Kubík: V súvislosti s bývalým pivovarom sa nedávno začal proces vyhlásenia za národnú kultúrnu pamiatku. Myslím si, že pamiatkari majú úprimnú snahu o zachraňovanie industriálnych stavieb. Náš názor je, že v tomto prípade už ide len o pamäť miesta, pretože stavebná substancia, po odstránení technológie, je žalostná. Určite je tu vzácna spilka, teda jej kopula, ktorá je v obraze mesta. Napriek tomu, že nie je veľmi vysoká, tvorí dominantu. Ide o unikátne prestropenie dvadsať krát dvadsať metrov škrupinovou konštrukciou. S pamiatkarmi hľadáme primeranú ochranu pamiatok. Chceme vytvoriť komplex, ktorý bude žiť od mladých až po seniorov.

Priblížte trochu koncepciu projektu...

Ivan Kubík: Celý areál chceme prerobiť a urobiť ho obytným v súlade s územným plánom, ktorý hovorí o polyfunkcii a bývaní. Naša koncepcia, oproti projektom mrakodrapov ktoré sa tvárili módne, spočíva v modernosti s nadväznosťou na klasiku okolitej blokovej zástavby. Horizont budov nepresahujeme, necháme vyniknúť vežu evanjelického kostola i spomínanú spilku. Len na nároží Legionárskej, Blumentálskej a Krížnej mierne prevyšujeme jednu budovu administratívy, ale v parteri sú obchody ako na Krížnej ulici. Robíme blokovú dvorovú zástavbu úplne bez áut, tie idú do podzemia. Vo vnútrobloku bude zeleň s prepojením na Kmeťovo námestie. Chceme vybudovať akési „súparčie“. Mojou víziou je spojenie Kmeťovho námestia s alejovou líniou až ku kostolu, čo je niekoľko desiatok ak nie stoviek metrov. Vznikol by tak nový park ako verejný priestor. Išlo by možno o prvý ucelený koncept, ktorý by nadväzoval na vnútrobloky bytoviek, ktoré nebudú vyššie ako okolitá zástavba.

Ako riešite citlivú otázku dopravy?

Ivan Kubík: Administratívna časť má svoj vstup aj výstup a je autonómna. Celý blok je na viacerých miestach perforovaný pre peších. Komplex bude mať niekoľko vjazdov a výjazdov. Ide o vstupy na Bernolákovej a Blumentálskej. Kapacitné posudzovanie dopravy sme už robili aj v prípade výstavby Centrálu. Aj tu, až na nejakú malú úpravu, to okolité križovatky zvládnu. Aj vzhľadom nato, že v okolí je výkonné Račianske mýto a silná Legionárska ulica.

Čo ešte okrem nových verejných priestorov projekt prinesie?

Ivan Kubík: Prinesie zlepšenie bývania mnohým ľuďom. V súčasnosti sme v štádiu ukončovania enviromentálnej dokumentácie EIA. Ak sa hovorí o udržateľnosti architektúry, udržateľnoti rozvoja, tak touto stavbou vylepšujeme bývanie mnohým ľuďom najmä na Legionárskej ulici. Dnes síce vidia oblohu, no na prvých dvoch podlažiach nevidia slnko. My znižujeme atiku o niekoľko metrov a preslňujeme tieto byty, prevzdušňujeme a odstupujeme uličnú čiaru. Takže moderná architektúra napriek skepse mnohých ľudí, môže mať nielen udržateľný rozvoj, ale aj pozitívny vplyv. No a budovanie verejných priestorov prináša nielen vyššiu bonitu, z hľadiska novej funkcie a náplne územia, ale prináša aj dôležitú funkciu v podobe verejného relaxu a oddychu.

R.L.

Foto: asb.sk