Mnohí Bratislavčania si pamätajú, že začiatkom 90-tych rokov sa v Petržalke začalo stavať bratislavské metro. No tzv. divoké deväťdesiate, ktoré boli skôr eldorádom privatizácie a úplne iných záujmov, prehlušili verejný záujem v podobe budovania kvalitnej rýchlej verejnej dopravy nielen pre Bratislavčanov. Myšlienka metra zapadla prachom a neskôr prišli komunálni politici so zámerom rýchlodráhy typu S-BAHN. Aj tento model nosného systému dopravy ešte mohol vytrhnúť Bratislavu z čoraz viac sa zvierajúcich dopravných klieští. Ale aj zámer „S-BAHN“, teda rýchlovlakov zanikol v hluku iných politických bojov, šarvátok a pseudopriorít.

Neskôr neprešla ani výstavba tunela pod Dunajom v rámci napojenia Bratislavy na medzinárodný vlakový koridor TEN-T-17. Možno práve tu bola premárnená druhá šanca na začiatok budovania hybridného metra. A čo majú Bratislavčania DNES? Síce nové a moderné električky, no jazdiace na starých a chatrných tratiach rýchlosťou až 50km/h...!!!. Navyše, oprava a rozvoj tratí napreduje slimačím tempom...

Aj dnes je pri otvorení témy výstavby nového metra najčastejšou argumentáciou politikov a „odborníkov“ tvrdenie, že by išlo o nerentabilnú a finančne predraženú záležitosť. Ide ale o pseudo argumenty. Veď ako môže byť investovanie do systému kvalitnej a rýchlej hromadnej dopravy, ktorá by určite zlepšila aj napätú dopravnú situáciu v meste – nerentabilné? Veď tu ide o verejný záujem. No keď súkromný investor navrhne lanovku, tak sa mnohí idú potrhať, aby sa k nej vyjadrovali. K otázke verejného záujmu pre 700 – 800-tisíc ľudí, ktorí sa denne pohybujú po hlavnom meste v zápchach, sa ale vyjadruje málokto. Jednoduchšie je spoplatniť neexistujúce parkovacie miesta, či roky len tárať o potrebe opatrení v oblasti dopravy.

Ak by metro, či rýchlodráha v Bratislave už dávno slúžili obyvateľom celej našej krajiny, jalové diskusie o lanovke by vôbec nikto nikdy neotváral. Hádam len ak v zmysle turistickej atrakcie.

Robert Lattacher