TASR o tom informoval rezort dopravy.
"Výstavba ciest nie je politické, ale odborné rozhodnutie a ja verím názoru odborníkov, ktorí tvrdia, že najlepším riešením bude pred Bratislavou rozšíriť diaľnicu na štyri plnohodnotné pruhy," povedal Érsek. Minister preto vydal pokyn riaditeľovi NDS, aby pokračovali vo výstavbe tejto križovatky podľa odporúčaní záverov tejto komisie.
Diaľnica medzi Sencom a Bratislavou bude podľa ministerstva po rozšírení na plnohodnotný štvorpruh najširšou diaľnicou na Slovensku. "O obslužnosť územia v tomto smere sa budú starať križovatky Blatné, Senec, Triblavina, D4/D1 a križovatky Ivánka Západ, križovatka Čierna voda a križovatka Rača," spresnil rezort. Ako podotkol, nikde na Slovensku nie je na klasickej diaľnici tak veľa križovatiek, na takom malom území. Ministerstvo tvrdí, že do dopravy v okolí hlavného mesta investuje stovky miliónov eur, a to aj do modernizácie prímestskej vlakovej dopravy, prostriedkov MHD alebo modernizácie električkových radiál.
"My sa musíme zaoberať budovaním infraštruktúry aj na východe, juhu, severe a strede Slovenska, kde dodnes nie sú vybudované ani dvojprúdové diaľnice," podotkol minister Érsek.
NDS v stredu (26.10.) TASR informovala, že diaľnica D1 medzi Bratislavou a križovatkou Blatné pri Senci by sa mala rozšíriť o jeden jazdný pruh, čiže na osempruhovú diaľnicu. Od križovatky D4/D1 po križovatku Blatné by teda mala mať diaľnica D1 štyri pruhy v každom smere a plnohodnotný odstavný pruh, od Blatného po Trnavu by diaľnica pokračovala v trojpruhovom usporiadaní s plnohodnotným odstavným pruhom. Vyplýva to zo záverov pracovnej skupiny, ktorá posudzovala návrh riešenia dopravnej situácie na diaľnici D1 v úseku Bratislava – Trnava, ktorý zahŕňa aj úsek Triblavina.
Odborná skupina totiž považuje pôvodnú koncepciu šesťpruhu s kolektormi po celej dĺžke z dopravno-inžinierskych aj z ekonomických dôvodov za neefektívnu, nehospodárnu, neprijateľnú, a teda neopodstatnenú. Členmi pracovnej skupiny boli zástupcovia Stavebnej fakulty STU v Bratislave, Výskumného ústavu dopravného v Žiline, Inštitútu stratégie dopravy, Policajného zboru a Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
So závermi odbornej skupiny sa však nestotožňuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK), podľa ktorého je toto riešenie v rozpore s územným plánom aj s odporúčaniami samotného ministerstva. "Z plánov totiž úplne vypadol zámer vybudovať pozdĺž diaľnice dvojpruhové takzvané kolektory. Tie odľahčia dopravu v mestách a obciach Pezinského a Seneckého okresu. Preto som požiadal listom ministra dopravy Árpáda Érseka o urýchlené stretnutie, aby sme túto situáciu vyriešili," napísal predseda BSK Pavol Frešo. Aktivisti z občianskeho združenia Triblavina sú taktiež proti a tvrdia, že križovanie diaľnic D4 a D1 bez kolektorov je v rozpore s normami. Trvajú na tom, aby sa prestavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou realizovala v súlade s vydanými povoleniami z roku 2013 a počítalo sa pri nej aj s kolektormi.
Ilustr. foto
