1. Najsilnejším argumentom zástancov mimosúdnej dohody, ktorá je na stole, sú súdne spory a s nimi súvisiace hroziace finančné následky pre mesto a taktiež roky chátrajúce nábrežie. V akej výške sú pohľadávky developera z existujúcich súdnych sporov?

 Pohľadávky zo všetkých súdnych sporov a dlžného nájomného dnes presahujú sumu 43 miliónov eur.

 2. V médiách rezonuje informácia, že developer získa objekt PKO za jedno euro. Prečo tak nízka suma, verejnosť je pobúrená.

 Suma jedno euro je žiaľ iba nešťastne vytrhnutá z kontextu. Je nutné toto nedorozumenie vysvetliť. S predstaviteľmi mesta panuje názorová zhoda na tom, aby sa patová situácia a súdne spory po dlhých rokoch vyriešili tak, aby čo najskôr mohli obyvatelia tento verejný priestor opäť začať užívať. Preto sme s mestom rokovali a spoločne našli kompromis v podobe mimosúdnej dohody, kde sme časť územia vyčlenili pre verejný priestor a na naše náklady ho aj vybudujeme spolu s pôvodne plánovaným projektom. Euro je iba formálna stránka veci, obsahom dohody je vzájomná výmena pohľadávok. My sa za euro vzdávame všetkých nárokov voči mestu zo súdnych sporov a dlžného nájomného a mesto nám výmenou za tento krok formálne odovzdá budovy PKO. Súčasne sa zaväzujeme k tomu, že okamžite zahájime práce na obnove dunajskej promenády a do šiestich rokov vytvoríme nové námestie s planetáriom, mediatékou a príslušným verejným priestorom, ktoré k Dunaju pritiahnu ľudí z Bratislavy i širokého okolia.

 3. Bývalí primátori sa pred verejnosťou zastávali toho, že PKO ako priestor má ostať ľuďom. Jediné, čo im ostane sú promenáda, mediatéka a planetárium. Ostatné objekty budú slúžiť ako kancelárie a byty. Nie je to málo?

 Ak mali bývalí primátori tento názor, prečo potom definovali túto zónu v územnom pláne ako rozvojovú spolu s ostatnými zónami pri Dunaji (RP1, Zuckermandel, Vydrica, Eurovea a Pravá strana Dunaja) a prečo hľadali investorov, ktorí by ju v zmysle týchto regulatívov zdevelopovali a v konečnom dôsledku im predali pozemky? Ak by tam naozaj chceli tento priestor plne zachovať, asi by postupovali inak. Ja sa chcem opýtať, kde je dnes časť kúpnej ceny, ktorú mesto dostalo za PKO? Aký náhradný verejný priestor bol za tieto peniaze obstaraný? Prečo je investor jediný, kto má riešiť náhradu? Treba povedať, že tento priestor už nie je verejný a my ako majiteľ máme záujem pozemok developovať v súlade s územným plánom. Napriek tomu si od samého začiatku uvedomujeme dôležité danosti tohto územia a preto sme pripravení časť venovať verejnému priestoru. Doteraz však mesto nevedelo zadefinovať jeho funkčnú podobu. Dnes sme pristali na dohodu, že na svojich pozemkoch postavíme za svoje prostriedky niekoľkomiliónový verejný priestor. Ako výsledok získajú Bratislavčania námestie, mediatéku a planetárium s očakávanou ročnou návštevnosťou vyše 100-tisíc ľudí. Dnes je nábrežie Dunaja v tejto časti zdevastované a na ľudí čaká hneď niekoľko nástrah v podobe starého asfaltu, nefunkčného osvetlenia, či nebezpečných stromov. My sa postaráme aj o obnovu promenády. Som presvedčený, že Bratislavčania a návštevníci mesta tým opäť získajú dôvod tráviť pri Dunaji svoj voľný čas a naše mesto sa opäť o čosi priblíži k svetovým metropolám, v ktorých je život na rieke samozrejmosťou.

 4. Aký bude ďalší postup v prípade, že poslanci neschvália mimosúdnu dohodu?

 Bude to jasný signál, že mesto dohodu nechce a chce pokračovať v súdnych sporoch a my nebudeme mať na výber len sa ďalej s mestom na súdoch naťahovať. A nábrežie bude chátrať.

 (bk)